135. výročie posvätenia chrámu Božieho v Modre-Kráľovej

7. novembra 2010 v Modre-Kráľovej slávili pamiatku posvätenie chrámu Božieho, na ktorej privítali aj veriacich z Lubiny so sestrou seniorkou Evou Juríkovou. V rámci služieb Božích sa konala aj derniéra výstavy Vzťahy a požehnanie zrenovovaných priestorov fary.

3. nedeľa pred koncom cirkevného roka bola v Kráľovej naplnená aktivitami od rána až do neskorého popoludnia. Na slávnostných službách Božích sa okrem domácich viery zúčastnili aj bratia a sestry z cirkevného zboru v Lubine, s ktorým Kráľovú spájajú viacročné kontakty, a ďalší hostia.

Úvod služieb Božích patril deťom z detskej besiedky a privítaniu z úst sestry farárky Sidonie Horňanovej.

Kázňou slova Božieho poslúžila sestra seniorka Eva Juríková, zborová farárka z Lubiny. Na základe textu Sk 2, 41 – 47 najprv hovorila o význame chrámov pre kresťanov a ich spoločenstvo v dávnej minulosti a preniesla sa do našej nedávnej minulosti:
„Naši predkovia si chrámy nielen stavali, opravovali, udržiavali, vylepšovali, ale s radosťou do týchto príbytkov Božích aj chodili, radi ich navštevovali. Tešili sa, keď boli volaní do domu Hospodinovho. A to je správne. Chrámy Božie sú na to, aby sme tu prijímali slovo života, ktoré má moc spasiť naše duše. Slúžia nie na to, aby boli ozdobou toho-ktorého mesta či obce.“
Potom sa sestra seniorka zamyslela nad otázkou:
Na čo sú nám kresťanské chrámy?
Odpoveď znie: 1) Aby sme v nich slovo Božie prijímali; 2) aby z nás robili nových ľudí; 3) aby nás viedli k spoločenstvu.
Lebo „človek je tvor spoločenský. K šťastiu potrebuje aj spoločnosť. Mnohí ľudia hľadajú šťastie a uspokojenie túžby po spoločenstve namiesto služieb Božích, biblických hodín, práce v zborovom spevokole či iných aktivitách cirkevného zboru na rôznych akciách, kde sa predvádzajú jedinečné, najlepšie, zaručene účinné preparáty, čistiace prostriedky, rôzne potreby pre domácnosť a podobne. Iní majú uspokojenú túžbu po spoločenstve pri nejakej telenovele alebo hre na počítači a pod.
K šťastnému a spokojnému životu potrebuje človek predovšetkým spoločenstvo s Pánom Bohom. Bez Pána Boha a Jeho milosti nemôže byť nikto skutočne a natrvalo šťastný. Človek však k šťastiu potrebuje aj iného človeka, blížneho. A práve slovo Božie nás vedie do spoločnosti – nie nejakej pochybnej – ale do spoločnosti cirkvi.
Veriaci človek sa nemôže uspokojiť s tým, že si sám číta Božie slovo doma, že sa modlí. Božie slovo ho vedie aj k iným ľuďom, ktorí robia to isté, ale v spoločnom zhromaždení; vedie ho do cirkvi.
Veriaci človek si nemôže namýšľať, že už všetko vie, že nepotrebuje nikoho počúvať, on rád počúva aj iných.
Sem, do chrámového spoločenstva môže prichádzať každý bez rozdielu. Toto miesto rovnako patrí chudobným či bohatým, prostým i vzdelaným. Tu sa nikto nemôže však nad toho druhého povyšovať. Tu sme všetci pred Pánom Bohom rovní. Nemôžeme odtiaľto ani nikoho vyhnať či mu dokonca povedať, že tu nemá čo robiť! Musíme byť vďační za každého jedného človeka, ktorý si našiel a nachádza cestu sem, do spoločenstva cirkvi a ľudí v ňom.“

Na záver sestra seniorka vyzvala veriacich:
„Ako veriaci ľudia musíme prežívať a cítiť aj to, že sa potrebujeme navzájom posilňovať v našom kresťanskom zápase. Keby sme ho bojovali len každý sám, tak neobstojíme, padneme. Uhlík vytrhnutý z pahreby rýchlo vyhasne; aj kresťan rýchlo vyhasne bez spoločenstva cirkvi. Preto „neopúšťajme spoločné zhromaždenia, ako majú niektorí vo zvyku“. Máme tak robiť preto, aby sme iným nedávali zlý príklad. Pán Ježiš poznal Písmo sväté ako nikto iný a napriek tomu pravidelne chodil do synagógy.
Božie slovo nás vedie aj k tomu, aby sme tvorili nielen bohoslužobné zhromaždenie, cirkev iba v chráme Božom, ale aby sme spoločnosť tvorili aj mimo kostola. Aby sme si aj mimo kostola boli navzájom bratmi a sestrami, aby sme si pomáhali, aby starosti iných boli aj našimi starosťami, ich žiale aj našimi žiaľmi, ich radosti aj našimi radosťami.“


Po kázni nasledovala spoveď a prislúženie Večere Pánovej, počas ktorého zaspievali študenti z EBF UK spolu s domácimi mládežníkmi a konfirmandmi. Po ďakovnej modlitbe a požehnaní sestra farárka pozvala prítomných na ďalší program toho dňa. Sestra seniorka s bratom zborovým dozorcom z Lubiny ešte poďakovali bratom a sestrám z Kráľovej za prijatie a odovzdali im na pamiatku umeleckú fotografiu ich kostola od Filipa Lašúta.

Hudobný predel Fantáziou impromptu op. 66 od F. Chopina vytvorila Lýdia Cibulová, riaditeľka ZUŠ v Modre. Nasledovala derniéra výstavy VZŤAHY, ktorá bola v Kráľovej od 17. októbra (pozri tu). Prítomným sa prihovoril komisár výstavy PhDr. Ľuboslav Moza a zhromaždenie pozdravila i tajomníčka pre mediálnu komunikáciu Edita Škodová.

Po záverečnej liturgii zaznela evanjelická hymny Hrad prepevný a potom veriaci prešli do budovy fary, kde sestra seniorka požehnala zrenovované farské priestory. Sestra farárka Horňanová poďakovala všetkým, ktorí nezištne priložili ruku k dielu a obnovili farskú kuchyňu, kanceláriu, ako aj vybudovali novú kanceláriu a hygienické zariadenia. Pri rekonštrukcii veľmi pomohla aj pomoc z Generálnej podporovne ECAV a milodary veriacich. Cirkevníci z Kráľovej okrem toho obnovili aj vínnu pivnicu pod kantorským bytom, ktorú hosťom tiež predviedli. Záujemcovia si mohli prezrieť aj priestory Múzea školy, ktoré tu majú vďaka zberateľským aktivitám pani Galádovej.

Po chutnom obede sestra seniorka Eva Juríková priniesla prekvapenie od Lubinčanov - tortu verne zobrazujúcu Evanjelický a. v. kostol v Kráľovej. Ešte väčšie prekvapenie sa ukázalo po rozkrojení torty: veľká číslica „135“! Torta nielen dobre vyzerala, ale aj vynikajúco chutila. Posedenie pri obede spríjemnilo i vystúpenie domácej folklórnej skupiny, ktorá zaspievala výber z kráľovského folklóru a predviedla obyčaje a prekáračky vinohradníkov z Kráľovej.

O 14. hodine sa veriaci opäť zišli v chráme Božom. Po krátkej pobožnosti znovu zahrala riaditeľka ZUŠ v Modre Lýdia Cibulová a potom už sestra farárka privítala ďalšieho hosťa – prof. Janku Krivošovú, ktorá vystúpila s prednáškou na tému Reformácia a jej vplyv na architektúru evanjelického kostola. Pútavú, skoro dvojhodinovú prednášku spojenú s premietaním názorných ukážok sakrálnej architektúry ukončila Koncertná etuda c-mol č. 12 Revolučná a záverečné slovo domácej sestry farárky. Hostia sa však neponáhľali - strávili ešte pár príjemných chvíľ pri občerstvení a rozhovoroch v priestoroch fary.

Vďaka za požehnaný deň patrí domácej sestre farárke, ktorá všetko príkladne zorganizovala, domácim viery, ktorí ochotne poslúžili, ale predovšetkým Trojjedinámu Pánu Bohu, ktorý drží ochrannú ruku nad týmto cirkevným zborom i celou našou cirkvou.

Edita Škodová | 8.11.2010

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart