150 rokov chrámu Božieho v Hranovnici

V poslednú nedeľu po Trojici, 25. novembra 2007, sa evanjelici v Hranovnici, dcérocirkvi Šváboviec, stretli vo svojom chráme na milej a očakávanej slávnosti - 150. výročí posvätenia ich chrámu Božieho. Kázňou slova Božieho poslúžil brat generálny biskup Miloš Klátik (pozri nižšie). Dúfame, že jeho slová si budeme dlho pamätať.

Domáci brat kurátor Miloslav Fedor všetkých prítomných privítal týmito slovami:
„Je pre mňa radosť privítať Vás dnes v tomto chráme. Dnes si pripomíname pre nás vzácne výročie. Presne pred 150-timi rokmi, práve na Katarínu – ako dnes – posviacali naši predkovia tento chrám Boží. Dali ho do užívania všetkým tým, ktorých duša prahla po Bohu, ako vraví žalmista. Evanjelista Matúš píše: Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.
My, domáci evanjelici, ktorí tento chrám navštevujeme, vyznávame, že kúsok nášho srdca je aj v tomto chráme. Prejavilo sa to i v ochote všetkých tých, ktorí pomáhali pri opravách tohto kostola – zvnútra aj zvonka; a tiež pri opravách na zborovom dome. To, že majú srdce pri Božích pokladoch, ukázali aj všetci ostatní, ktorí akokoľvek prispeli k tomuto dielu.
Vieme, že len na nás a na Božom konaní v našich životoch záleží na tom, čo po nás zostane. Po našich predkoch a predchodcoch nám zostal aj chrám, aj príklad viery ľudí, ktorých srdcia horeli pre Boha. No to, čím chceme dosvedčovať, kde je náš poklad, a tak aj naše srdce, nie je len to materiálne. Je to hlavne to duchovné; vzťah s naším Bohom a Otcom. Preto sa dnes stretávame na týchto slávnostných Službách Božích – aby sme ďakovali hlavne nášmu Bohu.“

Na slávnostných službách Božích sme v rámci dobrých ekumenických vzťahov s radosťou privítali aj rímskokatolíckeho a pravoslávneho kňaza. Spolu s domácimi sa z tejto slávnosti tešili aj terajšia aj predchádzajúca sestra kaplánka – Jarmila Pohlodová a Beáta Fraňová (po farárskych skúškach už sestra farárka) – a tiež bývalý popradský brat farár Ján Pavlovič, ktorý počas administrovania nášho zboru pre Hranovnicu veľa urobil.
Spevom túto slávnosť obohatil spevokol z matkocirkvi Švábovce.
Naša vďačnosť patrí hlavne Pánu Bohu za všetko to, čo nám v tomto chráme doprial. Modlíme sa, aby jeho pôsobenie medzi nami neprestávalo a už teraz Mu ďakujeme za každý jeden zachránený život.

Pri príležitosti výročia evanjelického chrámu v Hranovnici bola aj vďaka pomoci Obecného úradu vydaná malá knižka, zhŕňajúca dejiny evanjelikov a ich kostola v tejto obci. Zachytáva dejiny od príchodu prvých reformačných myšlienok do Hranovnice až po posledné opravy kostola a zborového domu.

Zuzana Vaľovská, zborová farárka

Z kázne generálneho biskupa Miloša Klátika

/…/ Váš cirkevný filiálny zbor má bohatú históriu. Už okolo roku 1540 – 1545 sa vaši predkovia hlásili k reformácii. Bol tu samostatný cirkevný zbor, ktorý mal svoj chrám Boží, školu, farára i učiteľa a majetok. Vtedy boli všetci obyvatelia evanjelici. Ale protireformácia prišla aj do Hranovnice. Jezuiti vám najprv násilím odobrali (r. 1747) chrám Boží, vyhnali ev. farára a učiteľa a privlastnili si cirkevný majetok. Pod vplyvom mníchov 120 evanjelikov prestúpilo do rímskokatolíckej cirkvi. Po vydaní Tolerančného patentu sa niektoré rodiny opäť stali evanjelickými, a tak v r. 1798 bolo v Hranovnici 62 evanjelikov. Na služby Božie chodili do Batizoviec. Keď bol v r. 1835 zriadený cirkevný zbor vo Švábovciach, bola k nemu ako fília pridelená aj vaša obec – Hranovnica.
Evanjelickí veriaci v Hranovnici vtedy začali túžiť po vlastnom chráme. V tom čase ich bolo už 110. Od túžby po chráme Božom ich čakala ešte dlhá cesta, kým dosiahli svoj cieľ. Obecné predstavenstvo im povolilo stavať kostol mimo dediny. Evanjelici boli týmto rozhodnutím rozhorčení. Vtedy sám Pán Boh dal odvahu cirkevníkovi Ondrejovi Kuklovi s manželkou, aby daroval celý svoj majetok - dom s hospodárskymi budovami, so záhradami i s poľom – cirkevnému zboru. Na mieste jednej z darovaných záhrad je postavený tento chrám Boží. Základný kameň bol položený 2. apríla 1856 a chrám Boží bol posvätený 22. novembra 1857, na 24. nedeľu po Svätej Trojici. Posviacku vykonal senior Gustáv Wittchen. Slávnosť posviacky bola iste povznášajúca a radostná.
Smutným dňom v dejinách cirkevného zboru bol 31. máj 1941. Pri veľkej búrke blesk veľmi poškodil tento chrám Boží. Ale vďaka horlivosti vašich otcov a matiek bol opravený a v nasledujúcich rokoch postupne aj modernizovaný. Takže dnes – práve 150 rokov a tri dni od prvej posviacky – všetci ďakujeme Pánu Bohu za tento chrám Boží. Ďakujeme najmä za to, že sa tu stále zvestuje slovo Božie, prisluhujú sviatosti, že sa tu veriaci kresťania modlia a že cez tieto prostriedky Božej milosti im Boh Duch Svätý udeľuje hojnosť svojich darov. Práve tieto skutočnosti robia z tejto budovy chrám Boží, dom Otca nášho nebeského, dom modlitieb, dom Hospodinov.
Preto dnes chceme svätiť Pamiatku posvätenia tohto chrámu Božieho tak, že budeme hovoriť o tom, aké veľké je požehnanie slova Božieho. Preto sa ho stále pridŕžajme, učme sa z neho múdrosti na spasenie a svojím životom buďme spôsobní na všetko dobré. /…/
/…/ Tak apoštol Pavel predstavuje Timoteovi pred oči harmonického človeka vychovávaného v dobrom. Božie slovo smeruje k tomu, aby kresťan bol človek spôsobný na všetko dobré. Kiež by ste, bratia a sestry, vždy vychádzali z vášho chrámu Božieho obživení Božím slovom k tomu, aby ste svoj každodenný život viedli v súlade s slovom Božím, podľa Jeho rád a poučení, aby ste vedeli v každom čase správne a na požehnanie mnohým pracovať vo svojom povolaní, žiť vo svojich rodinách, v cirkevnom zbore i v spoločnosti, v stretávaní so známymi i neznámymi ľuďmi. Aby bolo na vás vždy vidieť, že vás Božie slovo oslovilo, zmenilo vaše zmýšľanie i konanie; že ste sa stali múdrymi na všetko dobré, šľachetné a mravné v každom čase a v každej životnej situácii. Svätíme 150. výročie posvätenia tohto chrámu Božieho. Bol posvätený slovom Božím a modlitbami.
Požehnaním tohto chrámu medzi nami aj v nás je v tom, že sa tu 150 rokov zvestuje Božie slovo, prisluhujú sviatosti podľa ustanovenia Pána Ježiša Krista, že sa na tomto mieste modlili pred nami k Pánu Bohu mnohé generácie a že sa tu i my modlíme pri každej bohoslužobnej príležitosti. Božie slovo je pre nás jediným prameňom viery a pravidlom nášho života. Verne sa ho pridŕžajme, učme sa z neho múdrosti na spasenie a svojím životom buďme spôsobní na všetko dobré. Amen.

Tlačové oddelenie GBÚ | 5.12.2007

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart