5. výročia posvätenia chrámu v Trebišove 21. 1. 2007

V nedeľu 21. januára 2007 sa v Trebišove konala milá slávnosť 5. výročia posvätenia evanjelického chrámu Božieho. Na slávnostných službách Božích sa zúčastnili predstavitelia ECAV na Slovensko generálny biskup Miloš Klátik a generálny dozorca Pavel Delinga.

Kázeň brata biskupa Miloša Klátika:

J 1, 35 – 39a: „Druhého dňa stál zas Ján i dvaja z jeho učeníkov. A zahľadel sa na Ježiša, ktorý tade prechádzal, a povedal: Ajhľa, baránok Boží! Tie slová počuli oni dvaja učeníci a nasledovali Ježiša. ako sa Ježiš obrátil a videl ich, že Ho nasledujú, riekol im: Čo hľadáte? Spýtali sa Ho: Rabbi, čo v preklade značí: Majster, kde bývaš? Riekol im: Poďte a uvidíte. Išli teda, videli, kde býva, a zostali ten deň u Neho.

„Veľké veci urobil s nami Hospodin, a preto sme sa radovali“ (Ž 126, 3). Spieval ľud Boží Starej zmluvy. A bol k tomu dôvod, lebo Hospodin zmenil údel Siona. A vy, milí domáci viery, evanjelici jedného z najmladších cirkevných zborov našej ECAV na Slovensku máte dôvod radovať sa, lebo veľké veci urobil s vami Hospodin, veď vo vašom meste bol založený prvý evanjelický cirkevný zbor. Pred piatimi rokmi ste mohli spievať slovami nábožnej piesne: „Pánovi znej spev našej chvály / a v srdci plesaj každý z nás! / Hľa, tu je dom, v ňom stále sa nami / sa stretať chce Pán a Boh náš. / Síl do rúk dal, / um osvecoval/ a prácu požehnal: / Tu stojí Kristov chrám!“ (ES 635, 1). Náš evanjelický chrám, váš trebišovský evanjelický chrám. A dnes bude posvätená aj prvá evanjelická trebišovská fara. O dnešnej nedeli môžeme povedať: „Toto je deň, ktorý učinil Hospodin: jasajme, radujme sa v ňom!“ (Ž 118, 24).

Verte, že vieme s vami úprimne zdieľať túto radosť. Veď na opačnom konci nášho milého Slovenska sme prežívali podobnú, keď nám Pán pomohol aj navonok zbudovať cirkevný zbor v Petržalke: Nový evanjelický cirkevný areál s novým kostolom. Situácia je snáď podobná, mnohé evanjelické rodiny sa prisťahovali... Mnohí považujete stále za svoj ten chrám Boží, v ktorom ste boli pokrstení, konfirmovaní, pri ktorom ste rástli. Teraz nech je takýmto tento váš trebišovský chrám, nech je takým pre vašich potomkov. Nech je aj pre budúce pokolenia vlastným vyznanie žalmistu: „Milujem obydlie Tvojho domu, Hospodine, a miesto, kde Tvoja sláva prebýva“ (Ž 26, 8)

1.
Prečítal som netradičný text k pamiatke posvätenia chrámu o povolaní prvých Ježišových učeníkov. Ján Krstiteľ ich upozornil na Ježiša ako na Baránka Božieho, ktorý sníma hriech sveta. a oni dvaja, keď to počuli, nasledovali Ježiša. „Ako sa Ježiš obrátil a videl ich, že ho nasledujú, riekol im: Čo hľadáte? Spýtali sa Ho: Majstre, kde bývaš? Všimnime si túto otázku. Apoštol Pavel hovorí: Boh, Pán neba a zeme, „nebýva v chrámoch rukami vybudovaných“ (Sk 17, 24). Pán Ježiš povedal žene Samaritánke, keď sa Ho opýtala, kde treba vzývať Boha, či na vrchu Garizim, alebo v Jeruzaleme: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, ... praví ctitelia budú vzývať Otca v duchu a v pravde. Boh je Duch...“ (J 4, 21, 23 – 24). To pochopil už starozmluvný kráľ Šalamún, keď povedal pri posviacke jeruzalemského chrámu: „Hľa, ani nebesá nebies Ťa neobsiahnu..“ (1 Kráľ 8, 17). A predsa Jákob, keď mal sen v Bételi, povedal: „Naozaj Hospodin je na tomto mieste a ja som to nevedel ... Nie je tu nič iné, ako Boží dom a tu je nebeská brána“ (1M 28, 16 – 17). Pán Ježiš si práve v chráme uvedomil, že musí byť vo veciach svojho Otca (L 2, 49). Učil v chráme, pomenoval ho domom svojho Otca, domom modlitby. Aj dnešný človek potrebuje miesto, kde prebýva sláva Hospodinova, kde sa zvlášť môže stretávať so svojím Pánom. Preto naši predkovia v ťažkých časoch dokázali priam, nemožné, keď postavili artikulárne chrámy, preto o skončení tvrdej protireformácie stavali tolerančné chrámy a pri nich fary a školy. Odoberania chrámov boli najdrastickejšie praktiky protireformácie. Zákaz stavať kostoly a zákaz chodenia do kostola boli najdrastickejšie zákazy ateistickej totality.

2.
Veriaci človek potrebuje chrám Boží. Potrebuje ho k udržaniu svojej viery a nábožnosti. Keď sa dvaja učeníci pýtali Ježiša, kde býva, povedal im: „Poďte a uvidíte . Išli teda, videli, kde býva a zostali ten deň u Neho“. A vieme, že nielen ten deň, ale ostali pri Ňom stále ako Jeho učeníci, ako apoštolovia. Niektorí kresťania, podceňujú význam kostola tvrdia, že chodiť do kostola človeku nič pre dušu a zbožnosť nedáva. No, je to podľa toho, čo v tom kostole hľadáme, či v ňom chceme obdivovať architektúru, či počuť, čo nám vyhovuje, prípadne umelecký zážitok z organovej hudby, či vidieť niekoho známeho a stretnúť sa s ním. ale ak tam hľadáme Ježiša, ak tam chceme vidieť predovšetkým Jeho stretnúť sa s Ním, hľadáme a nachádzame to správne, a potrebné. Keď sa Jánovi učeníci pýtali Pána „Majstre, kde bývaš“, nepovedal im prednášku o Božej všadeprítomnosti, ale povedal im „Poďte a uvidíte“. Poďme do chrámu a presvedčme sa a uvidíme, že On tam prebýva vo svojom slove a sviatostiach a my Mu otvoríme srdcia a poznáme to, čo Jákob v Bételi: „Tu je dom Boží, tu je nebeská brána“. Vtedy pochopíme žalmistu, že napísal: „Blahoslavení, ktorí prebývajú v Tvojom dome, oni Ťa stále chvália. Blahoslavený človek, ktorý v Tebe nachádza silu tí, čo majú na mysli cesty do chrámu!“ (Ž 84, 5 – 6). Komu návšteva chrámu a služieb Božích nič nedáva, ten, nesprávne hľadá a nesprávne vidí. Kto chce naozaj vidieť, či tu býva Ježiš a uvidí to svojimi duchovnými očami, svojím srdcom, ten bez chrámu nemôže byť. Ten v chráme dobýja akumulátor svojej viery, tomu návšteva chrámu Božieho dáva veľmi veľa. Niekto namietne, že chodiť do kostola nie je všetko. Ale kto tam nájde Ježiša, ten ostáva s Ním aj mimo chrámu. Chodiť do kostola je základ, na ktorom možno stavať kresťanský život.

3.
Pán Ježiš povedal učeníkom: Poďte a uvidíte – a oni šli a zostali u Neho. Tak aj my pozývajme do chrámu. Poďme a radujeme sa, že uvidíme Pána a zostaneme s Ním celý život. A keď sa skončí tento život, budeme prebývať v dome Hospodinovom dlhé časy (Ž 23, 6). Naveky. „Boh Otec dá znieť svojmu slovu, /Syn Boží dary rozdáva, / Duch Svätý nám dá silu novú, / v Ňom každý pravdu poznáva. / V chráme tu nám / On blízky je sám / náš trojjediný Pán / vo svojej svätosti“ (ES 635, 4)

Tlačový a informačný referát GBÚ | 24.1.2007

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart