Adventné stretnutie dôchodcov VD

V polovici tohtoročného adventu 8. 12. 2009 pozvalo vedenie Biskupského úradu Východného dištriktu v Prešove na spoločné posedenie ordinovaných dôchodcov a príbuzných po zosnulých duchovných.

Pozvanie najmä kvôli pokročilému veku či zo zdravotných dôvodov neprijali všetci, napriek tomu sa v priestoroch Starého kolégia v Prešove zišlo 25 hostí. Kruh ordinovaných dôchodcov sa rozrástol aj o bratov farárov a sestry farárky Košického seniorátu, ktorí spolu s nimi v prešovskom evanjelickom kostole prijali sviatosť Večere Pánovej – prisluhoval ju biskup VD Slavomír Sabol spolu s tajomníkom biskupa Petrom Mihočom a vedúcim biskupského úradu Radoslavom Cingeľom.
Z kostola sa presunuli do Dvorany biskupského úradu, kde si vypočuli vianočné piesne a vinše v podaní detí Evanjelickej materskej školy. Pásmom slova a hudby poslúžili aj študenti Evanjelického kolegiálneho gymnázia v Prešove. Po spoločnom obede sa v diskusii prihovorili viacerí duchovní, medzi inými aj emeritný biskup Ján Midriak, a spoločne zaspomínali na časy, keď pôsobili v aktívnej duchovnej službe.

Podrobnejšie priebeh a atmosféru adventného podujatia pre duchovných na dôchodku opísal jeden zo zúčastnených - farár Ján Velebír st.:

Veľkým potešením pre nás, ordinovaných dôchodcov, ako aj členov našich rodín a príbuzných po zosnulých duchovných boli slová 71. žalmu, uvedené na pozvánke Biskupského úradu Východného dištriktu v Prešove: „Ani do staroby a šedín neopúšťaj ma, Bože, kým nezvestujem Tvoje ramä všetkým pokoleniam.“ (v. 18) Naše potešenie zo slov Žalmu pramení z istoty, že nás Pán Boh nikdy neopustil a viedol nás i chránil až do staroby a šedín.
S radosťou sme očakávali 8. december vo vedomí, že sa stretneme tí, ktorí sme svoje životy vložili do služby v Kristovej cirkvi. Z pohľadu starších si často kladieme aj otázky: Ako sme pracovali? Koho sme priviedli k Spasiteľovi? Boli sme nám zvereným bratom a sestrám dobrými vzormi viery v Pána Boha a lásky k Nemu? Hodnotenie však neprislúcha nám, je len vecou nášho Pána. No jedno je isté, že bez Božej pomoci v živote by sme boli len viac pokazili, ale Pán Boh bol s nami a bol nápomocný našim mdlobám. Veď – boli to časy neprajné cirkvi, keď sme žili pod tlakom ateizmu náklonného sveta, neraz znevažovaní, posmievaní, no Pán Boh bol našou ochranou, pomocou, a preto len Jemu patrí naša vďaka.
Na stretnutie neprišli všetci pozvaní – verím, že nielen preto, žeby po ňom netúžili, ale sme už staršieho veku, často aj chorí, keď musíme priznať, že „duch je síce hotový, ale telo mdlé“. A predsa to bolo milé stretnutie, najprv sme v Božom chráme prijali sviatosť Večere Pánovej, ktorú nám prislúžil brat biskup Slavomír Sabol s pomocníkmi – tajomníkom biskupa Petrom Mihočom a riaditeľom biskupského úradu Radoslavom Cingeľom. Hoci sme celý život pracovali s cieľom, aby aj cez nás bol Pán Boh oslávený a cirkev Jeho, aby aj naším pričinením prekvitala, sami musíme v pokore priznať, že aj my patríme len medzi hriešnikov, ktorí potrebujú Božiu milosť a odpustenie hriechov.
Po prijatí Večere Pánovej sme boli pozvaní do Dvorany biskupského úradu, kde v peknej bielej rovnošate oblečené deti evanjelickej materskej školy predviedli nám nacvičený vianočný program. Radostné spevy a výstupy boli pre nás potešením, veď aj my sme počas celej kňazskej služby pracovali s deťmi a vieme, aká je to zodpovedná, ale aj radostná práca. Do programu prispeli aj študenti Evanjelického kolegiálneho gymnázia, keď okrem nábožných piesní a recitácií vydávali i svedectvo o viere v Pána Ježiša Krista, o ktorom nám práve aj v tomto advente znie evanjelium, že k nám prichádza plný milosti a lásky.
Po programe detí a študentov sme boli pozvaní aj za bohato prestreté stoly ku spoločnému obedu, ktorý pripravili ochotné kuchárky z cirkevného zboru v Prešove. Sediac za stolmi, viacerí duchovní sa prihovorili, spomínajúc na časy, kedy boli v činnej službe. Prihovoril sa aj brat emeritný biskup Ján Midriak, ale aj iní bratia a sestry. Niektorí na stretnutie prišli aj zďaleka, no väčšina z bližšieho okolia.
Adventné stretnutie bolo radostné, za čo ďakujeme aj pracovníkom biskupského úradu, že na nás starších nezabudli. Kiežby sa Pán Boh priznal k práci aj všetkých, dnes v činnej službe stojacich duchovných. A Pán Boh nech žehná aj prácu tých, ktorí stoja v čele Pánovej cirkvi.
Pane a Bože náš, len Tebe patrí naša vďaka, lebo si verný, láskavý, Otec milujúci a vševládny náš Boh na veky požehnaný.

-emi- | 30.12.2009

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart