Brezová pod Bradlom - 7. nedeľa po Svätej Trojici

Uverejňujeme plné znenie kázne sestry farárky Mgr. Viery Mosnej z Evanjelického a. v. chrámu Božieho v Brezovej pod Bradlom, ktorá bola vo vysielaní Slovenského rozhlasu 22. júl 2007 omylom skrátená.

Ty, Bože, preveď nás do svetla z temnosti,
k pravde Tvojho slova – k prameňu milosti,
by sme zradné cesty navždy zanechali
a do služieb Ducha odhodlane stali. Amen.


Milí bratia a milé sestry v Pánu, milí rozhlasoví poslucháči!

1Tim 6, 6 – 12
V dnešnom modernom svete, ktorý je väčšinou zameraný na materiálne hodnoty, sa často skloňuje slovíčko zisk. Čo z toho budem mať? Aký zisk mi to prinesie? Zisk v našom chápaní, to sú hodnoty, ktoré sa dajú zmerať alebo zvážiť. Vieme ich vyčísliť. Avšak v našom svätom texte je zisk spájaný s celkom inými hodnotami. Apoštol Pavel v ňom dáva cenné rady, usmernenia pre život svojmu mladému spolupracovníkovi Timoteovi. Píše mu, že pobožnosť so spokojnosťou je skutočne veľkým ziskom. Na prvý pohľad akoby už tieto slová nemali čo povedať súčasnému človeku, ktorý žije konzumným spôsobom života a pre ktorého sa veľké obchodné domy a nákupné strediská stali novodobým chrámom, miestom, kde neraz trávi viac času, než v skutočnosti potrebuje. Máme viac vecí, viac možností, staviame si väčšie domy, niekedy v tom súperiac s najbližšími susedmi. Ale sme šťastnejší, sme spokojnejší? Slová Písma svätého sú aktuálne v každej dobe, a tak sú platné aj pre nás. Chcú nám pomôcť, aby sme svoj život naplnili tými skutočnými hodnotami, aby život každého z nás mal zmysluplný obsah i cieľ, aby to nebola len honba za vetrom, za hodnotami, ktoré sú nestále a pominuteľné. Písmo sväté nám na mnohých miestach pripomína, že sme tu len na čas, že tu nemáme trvalého miesta, a preto máme zamerať svoje životné snaženia predovšetkým na hodnoty, ktoré sú večné. „Lebo nič sme nepriniesli na svet (a nepochybné je), ani nič odniesť nemôžeme.“ Avšak „ pobožnosť je na všetko užitočná, lebo má zasľúbenie pre terajší aj budúci život“ (1Tim 4, 8).

Všetci sme pominuteľní, preto čas nám tu daný správne využime:
1. do osídla mamony neupadajme,
2. dobrý boj viery bojujme,
3. večný život dosahujme!

Milí bratia a sestry v Pánu!
Apoštol Pavel, uvedomujúc si ľudskú pominuteľnosť, skutočnosť, že všetci jedného dňa z tejto časnosti odídeme a nič si so sebou neodnesieme, hovorí: „Preto, keď máme pokrm a odev, s tým sa uspokojíme.“ Spomeňme si len na svojich otcov, na svoje matky. Nevyrastali v bohatstve, v dostatku materiálnych hodnôt. Neraz bolo málo i toho chleba na každý deň. A predsa boli akosi bližšie k hodnotám ducha, bližšie k Pánu Bohu, viac pobožní a aj s málom spokojní. Nadbytok i tých základných hodnôt tohto sveta spôsobuje, že sa my ľudia väčšinou vzďaľujeme od Pána Boha a prestávame ich brať ako Boží dar. V knihe Prísloví nachádzame prosbu k Bohu: „Poskytni mi toľko chleba, koľko potrebujem, aby som sa nepresýtil a nezaprel Ťa, aby som nepovedal: Kto je Hospodin?“ Túžba po zisku, túžba mať stále viac a viac je však veľkým pokušením dnešného človeka. Pán Ježiš, keď chodil po tejto zemi, neodsudzoval bohatstvo, majetok ako taký, ale karhal, keď boháč nemal súcit s núdznym, keď poznal len lásku k peniazom, keď jeho náplňou, zmyslom života bola iba túžba po materiálnych hodnotách. Zisk za každú cenu, a to i na úkor svojho blížneho, i za cenu, že poruším Božie prikázanie, spôsobím druhým utrpenie a bolesť... Aj toto je obraz sveta, v ktorom dnes žijeme, v ktorom neraz nevládne pokoj a ostatné hodnoty Ducha, ale láska k mamone, túžba po zisku. „Koreňom všetkého zla je zaiste milovanie peňazí, po ktorých niektorí zatúžili, tak zblúdili od viery a spôsobili si mnoho bolestí.“ Či nepoznáme aj my životné príbehy ľudí, ktorých honba za majetkom nepriviedla ku šťastiu, k spokojnosti, ale spôsobila im trápenie a vzdialila ich od Pána Boha, od ľudí, neraz i od tých ich najbližších? Je to tak preto, že aj dnes platia slová nášho svätého textu: „Ale tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do pokušenia a do osídla, do mnohých nerozumných a škodlivých žiadostí, ktoré ponárajú ľudí do záhuby a zatratenia.“ Pán Ježiš aj nás upozorňuje a usmerňuje naše životné snaženia, keď nám prízvukuje: „Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničí a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú.“ „Dajte si pozor a varujte sa akéhokoľvek lakomstva, lebo život človeka nezáleží v rozhojňovaní jeho majetku.“ Všetci sme pominuteľní, a keď si nás Pán povolá z tejto časnosti, musíme ísť. Neraz to prichádza aj celkom náhle, nečakane, ba i v mladom veku, a preto čas nám tu daný správne využime. Do osídla mamony neupadajme, dobrý boj viery bojujme.
Pán Boh sa stará o nás o všetkých. Ako náš nebeský Otec vie, čo potrebujeme, skôr ako Ho o to poprosíme. Ponúka nám dary telesné i duchovné. Záleží Mu na našom časnom i večnom živote. Preto naša prílišná ustarostenosť, zameranie sa na hodnoty tejto časnosti nie sú na mieste. Zvlášť keď vieme, že všetci sme pominuteľní a raz, keď budeme z tohto sveta odchádzať, nič zo svojej námahy, zo svojho snaženia si so sebou nevezmeme. Zmyslom nášho života teda nech nie je dúfanie v časné bohatstvo, ktoré je pominuteľné, ale dúfanie v Boha, v ktorého rukách všetci sme. V Boha, ktorý je večný a ktorého požehnanie nás zachraňuje pre časný i večný život. Snažme sa o hodnoty Ducha, ktoré sú večné – o spravodlivosť, pobožnosť, vieru, lásku, trpezlivosť, krotkosť, a tak dobrý boj viery bojujme.
Proti našej ľudskej ustarostenosti Pán Ježiš hovorí: „Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané.“ No a kráľovstvo Božie, to nie je jedenie a pitie, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom. Bojovať dobrý boj viery znamená stáť na strane Krista a presadzovať v tomto svete hodnoty, ktoré pochádzajú od Neho, hodnoty, ktoré sú večné a nadovšetko cenné. Veď keby sme aj dosiahli všetky bohatstvá sveta, ale nepoznali by sme lásku, radosť, pokoj, boli by sme šťastní? Nie. Tento svet a my v ňom máme šancu na spokojný život len vtedy, keď nie mamone, ale Bohu budeme slúžiť a Jeho hodnoty večné a nepominuteľné okolo seba šíriť. Život je boj. Neustály zápas medzi dobrom a zlom okolo nás i v nás samých. Stojme vždy na strane dobra a bojujme dobrý boj viery, veď Písmo sväté zasľubuje: „Človek nevinných rúk a čistého srdca, ktorý si dušu neobracia k márnosti a krivo neprisahá, dostane požehnanie od Hospodina a spravodlivú odmenu od Boha svojej spásy.“ (Ž 24, 3 – 5) No a Božie požehnanie je predsa pre náš život to najdôležitejšie. Bez Božieho požehnania sú márne naše ľudské snaženia. Preto dobrý boj viery bojujme a večný život dosahujme.
Pobožnosť so spokojnosťou je skutočne veľkým ziskom, lebo nič sme nepriniesli na svet, a nepochybné je, ani nič odniesť nemôžeme. Všetci sme pominuteľní a miesta trvalého tu nemáme. Boh, náš nebeský Otec, nás však stvoril nielen pre tento časný život. On nás skrze Krista, nášho Vykupiteľa aj do večnosti povoláva. Naša otčina je v nebesiach, to vo viere vyznávame. Život v tejto časnosti má byť našou prípravou na život vo večnosti. Tam sa raz všetci postavíme pred tvár Najvyššieho a budeme sa zodpovedať za to, ako sme čas nám tu daný využili, či sme ho správnymi hodnotami naplnili, alebo náš život bol len službou mamone, honbou za vecami tohto časného života. Boh za nás svojho Syna – Krista na kríži obetoval, akoby nám s Ním nedaroval všetko? Všetko, čo potrebujeme pre život v tejto časnosti i vo večnosti? Preto dobrý boj viery bojujme, na strane Krista stojme, spolu s apoštolom vždy vyznávajúc: „Nie že by som už bol dosiahol alebo bol už dokonalý, ale snažím sa... Cieľ mám vždy pred očami a bežím za odmenou nebeského povolania Božieho v Kristu Ježiši.“
Buďme teda bohatí duchovne, bohatí na dobré skutky lásky k Bohu i ľuďom, aby sme raz po dobrom boji viery, z Božej milosti smeli tak ako apoštol Pavel aj my za seba vyznať: „Dobrý boj som dobojoval, beh dokonal, vieru zachoval. Už mi je pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi dá v onen deň Pán, Ten spravodlivý sudca, a to nielen mne, ale aj všetkým, ktorí milovali Jeho zjavenie.“ (2Tim 4, 7 – 8)
Amen.

Tlačové oddelenie GBÚ | 30.7.2007

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart