Dištriktuálny deň Východného dištriktu

Stránky mnohých sekulárnych časopisov zapĺňajú informácie zo života slávnych ľudí, ktorí sú síce populárnymi alebo uznávanými, no napriek tomu sa necítia naplnení a ich existencia sa im nejaví zmysluplnou. No nielen slávni, ale i obyčajní ľudia bežných rodín môžu žiť prázdne, i keď možno prácou vyťažené životy, pokiaľ nevedia, že život je Božím darom. V tohtoročnej téme 11. dištriktuálneho dňa Východného dištriktu ECAV (23. jún, Liptovský Mikuláš) s názvom Vykupujte čas, lebo dni sú zlé (Ef 5, 16) sa preto veriaci zaoberali otázkou, ako si nájsť čas pre Pána Boha, blížnych i seba, aby sme žili spokojne a naše namáhanie nebolo márne, ale požehnané.

„Tu to je,“ ukazuje mi kolegyňa Dadka veľkú budovu Zimného štadióna, kde sa mal po prvýkrát v L. Mikuláši uskutočniť Dištriktuálny deň. Vstupujeme spolu do rozľahlej miestnosti, v ktorej sa zvyčajne nachádza ľadová plocha a okolo sedáva množstvo hokejových fanúšikov. Teraz tu však nie je ľad, ale suché a teplé pódium, s množstvom stoličiek a na nich sediacich „Božích fanúšikov“. Neprišli však „fandiť“ žiadnemu hokejovému šampiónovi, ale najväčšiemu víťazovi a darcovi života – Ježišovi Kristovi. Narýchlo prebehnem zrakom po pestrofarebnej zmesi ľudí a hľadám miesto, z ktorého by fotoaparát zachytil to najzaujímavejšie či najdôležitejšie.
Prekvapuje ma, že miestnosť je celkom slušne zaplnená (okolo 2 500 ľudí). Tentoraz sa totiž Dištriktuálny deň koná v sobotu a navyše v nezvyčajnom mesiaci – jún, zatiaľ čo predtým zvykol bývať počas letných prázdnin – koncom júla.
Úvodné minúty patria dychovke z cirkevného zboru z Třanovíc a recitácii básne L. Fričovského Vykupujte čas! Hostiteľského slova sa ujíma domáci farár M. Bochnička, ktorý všetkých srdečne privíta. Nasledujú služby Božie. Počas nich účastníkov pozdraví primátor mesta J. Blcháč, predošlý primátor A. Slafkovský, katolícky duchovný v L. Mikuláši V. Saniga a baptistický kazateľ J. Stupka. Nechýba ani pozdrav generálneho dozorcu ECAV P. Delingu, ktorý vyslovuje prianie, nech evanjelici nedopustia, aby ich Hospodin opustil, ale nech sa všetci pričinia v jednote o to, aby bol neustále s nimi v mysli aj dianí.

Prednáškový blok začína biskup Sliezkej cirkvi evanjelickej a. v. S. Pientak. V príhovore poukázal na počínanie dnešného človeka, ktorý nemá čas na Boha a potom musí plytvať čas riešením najrozličnejších problémov. Zdôraznil aj to, aké dôležité je už od detstva a mladosti nasledovať Pána: „Keď človek v detstve, v mladosti uchopí vieru v Pána Boha, tým uchopí to, čo je večne krásne.“ S. Pientak hovorí jednoducho a mohlo by sa zdať, že jeho slová nie sú ničím zvláštnym. No kto bližšie spozná jeho osobnosť, zistí, že je to človek veľkého, i keď skromného ducha, ktorý i v ťažkých dobách nasledoval Pána Ježiša, nezaprel Ho, ale zostal Mu verný.
Ďalšia prednáška patrí zástupcovi biskupa Východného dištriktu (VD) J. Havrilovi. Rozoberá v nej čas, ktorý treba venovať blížnym, aby sa život veriaceho nestal prázdnym, egoisticky zameraným len na seba a vlastnú spásu.
„Čerešničkou na torte“ je prednáška seniorky Liptovsko-oravského seniorátu (LOS) K. Hudákovej, ktorá upozorňuje na to, že Boh chce, aby sme získaný čas venovali duchovnému rozhovoru s Pánom Bohom: „Modlitbou treba začínať každý deň a službami Božími každý týždeň.“ Načrtla stratégiu získavania času a prednášku obohatila viacerými osobnými skúsenosťami. Povzbudzovala k tomu, že začať treba od seba, aby sme potom spoločne ako cirkev dokázali zastávať tých, ktorí sú nadmerne zaťažovaní prácou a zneužívaní pre vysokú nezamestnanosť.
Oslavovať Boha nemožno bez spevu a hudby, preto program obohacuje vystúpenie spojených spevokolov LOS a mužského spevokolu z Třanovíc. Mladých oslovujú piesne mládeže z L. Mikuláša. Nadšene načerpávajú rytmické tóny gitary či bicích nástrojov a niektorí sa dokonca pridávajú k spevu. O chvíľu z ľavej strany miestnosti vchádza asi dvesto detí. Vedúci ich starostlivo privedú na pódium, kde majú zaspievať pieseň, ktorú si nacvičili v rámci detského dištriktuálneho stretnutia. Dospelým účastníkom sa vystúpenie páči nielen preto, že medzi účinkujúcimi sú práve ich deti, ale aj preto, že aj cez ne môžu prijať požehnanie.

Po obede program pokračuje v Evanjelickom kostole v L. Mikuláši, ktorý otvára dištriktuálny dozorca VD J. Brozman. Odznievajú tu prednášky třanovického farára T. Tyrlíka a riaditeľa Slovenského národného bibliografického ústavu v Martine M. Kovačku. Obidvaja prednášatelia hovoria o odkaze a pôsobení najväčšieho slovenského náboženského pevca J. Tranovského, ktorý svojim životným dielom Cithara sanctorum pomáhal zachovávať dedičstvo otcov v čase najväčšieho poníženia a utrpenia cirkvi. V rámci programu je odvysielaní aj film o jeho živote. O hudbu a spev sa starajú mužský spevokol z Třanovíc, farári LOS, zborový spevokol Nádej z Revúcej a niekoľko piesní zaspieva i spevokol Evanjelického gymnázia J. Tranovského v L. Mikuláši.
V priestoroch pred kostolom si účastníci môžu pozrieť viaceré výstavy, napr. o histórii a súčasnosti Diakonie v L. Mikuláši a výstavu Cithara sanctorum, venovanú 415. výročiu narodenia a 370. výročiu smrti J. Tranovského.
Myslím si, že tohtoročné podujatie spĺňa svoj účel, je pre mnohých povzbudením a upozorňuje na dôležitosť i význam Kristovej lásky k nám. Viacerí sa tešia z toho, že po roku tu opäť stretli svojich známych, a iní zase, že nadviazali nové kontakty. Ostáva len tešiť sa, čo prinesie ten ďalší – budúcoročný Dištriktuálny deň VD.

Zážitky z Dištriktuálneho dňa VD 2007
• „Teším sa, že som na jednom mieste mohol opäť vidieť toľko veriacich evanjelikov túžiacich po spoločenstve s Pánom Ježišom.“
• „Pre mňa osobne bolo podujatie príležitosťou uvedomiť si, aké dôležité je spoliehať sa na Božiu moc i pomoc, chodiť do chrámu, modliť sa a riadiť Jeho slovom.
• Tento deň bol skvelý a určite mi dal niečo nové do života. Bola som tu prvý raz, ale takéto stretnutie vrelo odporúčam aj ďalším mladým ľuďom.
• Som spokojná s programom aj s témami, ktoré mňa osobne oslovili. Páčili sa mi hodnotné myšlienky, že čas treba venovať i sebe – na oddych, a nie ustavične pracovať a namáhať sa. Keď čas márnime len tak, je to o ničom, no keď si ho podelíme s Bohom, tak to skutočne znamená veľa.
• Na takomto stretnutí som bol prvý raz, ale musím povedať, že neľutujem. Je to síce iné ako klasické služby Božie v kostole, ale ani toto nie je zlé. Netreba sa však báť zmeny. Všetko má niečo do seba.


ANKETA

V prednáškach na tému Vykupujete čas, lebo dni sú zlé zaznela potreba venovať čas Pánu Bohu, blížnym, ale i sebe. Čo vám dali tieto prednášky? Pomohli vám zamyslieť sa nad využitím času – či s ním nakladáte správne? V čom boli podľa vás podnetné?

Všetky prednášky boli inšpirujúce a myslím si, že každý si z nich mohol niečo poučné vziať. Osobne ma zaujala prednáška sestry seniorky K. Hudákovej, pretože v nej hovorila akoby o mne. Pracujem totiž s ľuďmi a neraz sa cítim úplne na dne. Som síce veriaca, ale pre množstvo práce a s ňou prichádzajúcu únavu a vyčerpanie si niekedy nenájdem čas ani na modlitbu. No skutočne je to tak, že ak Pán Boh prácu nepožehná, márne je naše namáhanie. To vidím aj u seba. Som preto vďačná, že som sem prišla a mohla toto počuť. Veď aj to je Božia milosť – nebyť hluchý a slepý voči Božiemu slovu, ktoré je ukazovateľom na ceste životom, uveriť mu a nechať sa ním poučiť a viesť.
Iveta z Prešovského seniorátu, 46 r.

Žijeme v dobe, keď nemáme čas spýtať sa ani svojej manželky, ako sa jej dnes darilo v práci, či detí, akú známku v škole dostali. Dokonca sa už ani nezamýšľame nad tým, prečo to tak je. Práve táto téma mohla byť podnetom, aby sme sa nad využitím svojho času zamysleli. Keď človek nemá čas na Božie slovo či modlitbu a myslí si, že všetko závisí len od jeho výkonov, schopností a možností, nemá na nič čas – je otrokom, a nie pánom svojho času. Darcom všetkého požehnania je len Boh. Čo On požehná, to sa vydarí. Mali by sme preto Pánu Bohu v modlitbe venovať svoj čas a byť Mu za všetko vďační. To sme si na tomto podujatí mohli uvedomiť. Nemali by sme, samozrejme, zabúdať ani na to, ako sa venujeme svojim deťom a rodine, pretože aj ony nám raz môžu povedať: „Máme veľa práce – nemáme na vás čas.“
Pavol z Turčianskeho seniorátu, 53 r.

Upútala ma príhoda brata farára J. Havrilu, keď navštívil chorú ženu v čase jej zúfalstva, o ktorom nemal ani tušenia. Myslím si, že bratia farári by mali venovať viac času svojim cirkevníkom, a to predovšetkým starým a chorým,, ale i tým, ktorí sa nachádzajú v ťažkej situácii a potrebujú pomoc. Je totiž veľkým povzbudením pre opustených či trpiacich, keď ich príde navštíviť ich farár, prečíta im z Božieho slova, pomodlí sa či zaspieva si s nimi. Veď aj Pán Ježiš prišiel predovšetkým pre chorých, biednych a utrápených.
Všetky prednášky boli podnetné, a keby bola možnosť, rada by som si ich vypočula ešte raz. Škoda len, že slová, ktoré tu odzneli, nepočuli aj moje deti. Bola by som totiž šťastná, keby aj oni začali raz chodiť do kostola a našli si pre Pána Boha i pre mňa čas.
Anna z Tatranského seniorátu, 61 r.

-mk- | 18.7.2007

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart