Dištriktuálny deň ZD na Branči

Ani chladné a daždivé počasie 7. júla 2007 neodradilo vyše 1500 evanjelikov od účasti na slávnostných službách Božích na hrade Branč pri príležitosti spomienky na vierozvestov Cyrila a Metoda. Pri pamätníku martýrov evanjelickej cirkvi domáci farár Ľubomír Batka st. a dozorkyňa Alžbeta Černeková spolu so starostkou obce Podbranč Vierou Končitou pozdravili veriacich z Banskej Bystrice, zo Zvolena, z Hontu, Dudiniec, Modry, Trnavy a mnohých iných zborov Myjavského, Bratislavského a Považského seniorátu.

V ich mene privítali dôstojného brata generálneho biskupa Miloša Klátika, dôstojného brata biskupa Západného dištriktu Milana Krivdu, bratov seniorov, farárov, kaplánov, ale aj dozorcov a funkcionárov cirkevných zborov, seniorátov a brata dozorcu VD Jána Brozmana, zaslúžilého umelca Juraja Sarvaša a zástupcu biskupa Sliezskej evanjelickej cirkvi Ericha Boceka, seniora Jablunkovského seniorátu. (Brat generálny dozorca Pavel Delinga a brat dozorca ZD Vladimír Daniš sa z vážnych rodinných dôvodov nemohli zúčastniť.) Úvodnou liturgiou poslúžili seniori Miroslav Jäger, Eva Juríková, Michal Masár a Juraj Šefčík. Básňou Viliama Turčányho a úryvkom z Proglasu Konštantína Filozofa oslovil Juraj Sarvaš. Milým a osviežujúcim príspevkom boli piesne detského spevokolu Ďatelinky pod vedením brata farára Radoslava Cingeľa a mládežníckeho spevokolu z Hložian – slovenskej dediny v Srbsku.

Brat biskup ZD Milan Krivda v kázni (pozri nižšie), založenej na texte L 21, 12 –19, vyzdvihol vieru, službu a odvahu vierozvestov Cyrila a Metoda a evanjelických martýrov a povzbudil k nasledovaniu a vydávaniu svedectva o Kristu v našej dobe. Brat generálny biskup Miloš Klátik o. i. poukázal na vernosť braneckých zemských pánov Františka a Ľudovíta Nyáriho, ktorí zostali verní evanjeliu a ev. cirkvi v čase, keď už mnohé iné zemepánske rodiny odpadli od evanjelickej viery a brojili proti reformácii. Brat senior Erich Bocek vo svojom príhovore vysoko vyzdvihol službu a odkaz vierozvestov Cyrila a Metoda pre našich predkov.

Bohoslužby osobným svedectvom a svojím nenapodobiteľným bodrým spôsobom a humorom obohatil zaslúžilý umelec Juraj Sarvaš. Zarezonovalo jeho nové počítanie času pre verných evanjelikov „od Branča po Branč“. VMV pod vedením predsedu Ivana Muchu a Martiny Krivdovej pripravil v rámci služieb Božích stretnutie detí s animáciami a hrami. Piesne okrem organovej hry Mareka Batku sprevádzala dychovka Jubilate a speváčky z Vrboviec.

O prípravu služieb Božích v areáli hradu a pohostenie sa postarali bratia a sestry z domáceho cirkevného zboru Sobotište a fílie Podbranč. Vďaka patrí aj bratovi Eduardovi Liptákovi za fotografie a dlhoročnú technickú pomoc. Ďakujeme Pánu Bohu, že požehnal aj tohtoročné stretnutie nesené v duchu slov Písma: „Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie. Pozorujte, aký bol koniec ich správania, a napodobňujte ich vieru. Ježiš Kristus ten istý včera i dnes, i naveky.“ (Žd 13, 7 – 8).

Ľubomír Batka

Kázeň biskupa ZD Milana Krivdu na hrade Branč 5. júla 2007 na sviatok Cyrila a Metoda, Majstra Jána Husa a martýrov umučených pod Brančom

Pozdvihujem si oči k vrchom: Odkiaľ mi príde pomoc?
Od Hospodina moja pomoc, ktorý učinil nebesá i zem.
Nedá sa klátiť tvojej nohe: tvoj ochranca nedrieme.
Nie, nedrieme a nespí ochranca Izraela.
Hospodin je Tvojím ochrancom, Hospodin ti je clonou po pravici:
slnko ťa vo dne neraní úpalom ani mesiac v noci.
Chrániť Ťa bude Hospodin pred každým zlom,
On bude chrániť tvoju dušu.
Hospodin bude chrániť tvoje vychádzanie i tvoje vchádzanie
odteraz i naveky. (Ž 121)

Ale skôr, ako by sa to všetko stalo, položia ruky na vás, budú vás prenasledovať, vydajú vás synagogálnym súdom a uväznia, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. A to sa vám stane, aby ste vydávali svedectvo. Zaumieňte si teda, že nebudete vopred rozmýšľať, ako sa brániť, lebo ja vám dám ústa aj múdrosť, ktorej nebudú môcť odolať a odporovať ani všetci vaši protivníci. Budú vás zrádzať aj rodičia a bratia, príbuzní a priatelia, a niektorých z vás usmrtia. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno, ale ani vlas sa vám nestratí z hlavy. Vytrvalosťou si zachováte životy. (L 21, 12 – 19)


Slávnostné kresťanské zhromaždenie, drahí bratia, milé sestry v Pánu!
Mnohé historické dokumenty, kroniky, knihy z dávnej minulosti zachytávajú život ľudí, ktorí niečo dosiahli, niečím sa preslávili alebo sa zapísali do dejín ľudstva ako významné osobnosti. Od nich sa môžeme veľa naučiť a zobrať si z nich aj príklad. Upozorňuje nás na to aj apoštol v Liste Židom v 13. kapitole v 7. verši: „Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie. Pozorujte, aký bol koniec ich správania a napodobňujte ich vieru.“ Autor tejto myšlienky nás vyzýva, aby sme si všímali vodcov, ktorí nám kázali slovo Božie. Prečo práve ich? Lebo oni zvestujú slovo Božie, ktoré zohrávalo, a zohráva aj dnes v dejinách ľudstva veľkú úlohu. Slovo Božie zvestovali v SZ ľudia, ktorí v Hospodina uverili. Proroci cez toto slovo zvestovali príchod Božieho Syna na zem, ktorý sa aj uskutočnil. Pán Ježiš Kristus tiež zvestoval ľuďom Božie slovo. Často kázal v podobenstvách – na príkladoch zo života ľudí, aby lepšie tomu rozumeli. Čo hovoril, podľa toho aj sám žil. Veril v Pána Boha a svoju vieru dokazoval dobrými skutkami medzi obyčajnými ľuďmi. Boží Syn vo viere v Pána Boha vytrval až do konca svojho života na zemi. Nezaprel Ho ani pred vtedajšími politickými vodcami, nezľakol sa ani farizejov, zákonníkov, pokorne zniesol nespravodlivé odsúdenie, mučenie. Dobrovoľne položil život na golgotskom kríži za nás hriešnych ľudí. To bola jediná cesta, ako nás zachrániť od smrti večnej a moci diabolskej. Zomrel nevinný. Dokonale naplnil Boží plán a zachránil nás. Svedectvá o takejto živej viere v Hospodina nám zaznamenali apoštolovia – Jeho nasledovníci, ktorí to videli na vlastné oči. Zvestovať slovo Božie nebola ľahká úloha, akoby sa nám to zdalo. Pán Ježiš upozorňuje svojich nasledovníkov, čo ich čaká, že cesta za Ním nebude ľahká. Budú predvolaní pred sudcov, ale nemajú sa báť, čo budú hovoriť, lebo On im dá múdre slová, myšlienky, ktorým nebudú môcť odolať. Budú zradení, nepochopení aj od srdcu najbližších od rodičov, od súrodencov a od priateľov. Budú z vás niektorí aj usmrtení a budú vás nenávidieť pre moje meno. Vytrvajte, lebo vytrvalosťou si zachováte životy. Tieto slová Spasiteľa sa v dejinách ľudstva aj naplnili. Vidieť to môžeme i v dejinách našich predkov. S ťažkosťami zápasili aj vodcovia, kňazi, na ktorých si dnes spomíname: Cyril a Metod, Majster Ján Hus a evanjelickí martýri.

Knieža Rastislav, ktorý v tom období vládol, videl, že obyčajný ľud nerozumie zvesti slova Božieho, lebo bolo zvestované v latinčine a nemčine. Nerozumeli dokonca ani modlitbám a piesňam. Boli ako ovce bez pastiera, blúdili. Cirkevnému vedeniu v tom období to vyhovovalo, lebo prestali plniť poslanie, ktoré im určil Pán Ježiš Kristus. Knieža Rastislav požiadal o pomoc pri riešení tejto otázky aj pápeža, ale ten pomoc na začiatku odmietol. Obrátil sa teda na byzantského cisára Michala, ktorý jeho žiadosti o vyslanie vzdelaných, múdrych, nábožných mužov vyhovel. V roku 863 prišli na Veľkú Moravu zo Solúna Cyril a Metod. Boli nielen múdri, ale dobre poznali aj Božie slovo. Panovník im vysvetlil, čo od nich žiada, a oni sa s chuťou pustili do práce. Zaslúžili sa o vytvorenie písma – hlaholiky, do ktorej preložili aj niektoré časti z Božieho slova. Tomuto písmu vyučili aj svojich poslucháčov a tí sa neskôr stali kňazmi. Cesta k presadzovaniu hlaholiky a k vysväteniu prvých kňazov nebola ľahká a len po veľkých skúškach, trápeniach a prosbách u pápeža sa to podarilo. Náš ľud prijal toto písmo od vierozvestov a bolo v ňom vykladané aj Božie slovo. Obyčajný ľud sa pomocou hlaholiky učil chápať Božie pravdy a lepšie im aj rozumel. Títo dvaja muži, Cyril a Metod, s posolstvom evanjelia priniesli písmo – hlaholiku, literatúru a právny poriadok do našej krajiny. Ich služba, odvaha a vernosť, s ktorou konali toto dielo Božie, sú aj dnes pre nás príkladom.

Vzorom vernosti, pokory, živej viery v Pána Ježiša Krista a oddanosti k slovu Božiemu sú pre nás kresťania, ako boli Majster Ján Hus, upálený na hranici 6. júla 1415 (pred 592 rokmi), a martýri našej evanjelickej cirkvi. Títo muži poukázali na veľké chyby stredovekej cirkvi, ako boli odpustky, mamonárstvo, túžba po moci a sláve, čo bolo v rozpore s poslaním kresťanskej cirkvi. Neustúpili od svojho názoru a hovorili o tom aj vo svojich kázňach. Tiež boli za svoje presvedčenie predvedení pred súdy – Ján Hus v Kostnici a ostatní boli na bratislavských súdoch. Ortieľ sudcov bol jasný: Buď odvoláte, čo ste hovorili o cirkvi, alebo zomriete. Títo muži vedeli, že majú pravdu, lebo dobre poznali Božie slovo a snažili sa podľa neho aj žiť. Nič z toho, čo povedali neodvolali, boli verní Božiemu slovu, ochotní zaň podstúpiť aj mučenícku smrť. Chceli, aby cirkev bola tým, čím má byť – hlasom volajúcim na púšti, ktorý má pripraviť cestu Pánovi. Možno sa mnohí pýtate, či naozaj stálo za to takto obetovať svoje životy. Oni videli, že vtedajšia cirkev nesprávne pripravuje cestu Pánovi, preto to museli povedať a museli aj zomrieť za svoje presvedčenie. I dnes sa šíri svetom mnoho bludných, falošných učení, ktoré sa chcú dostať do kresťanskej cirkvi. Potrebné je, aby sme boli ostražití, verní Trojjedinému Bohu a učeniu našej drahej evanjelickej cirkvi a. v.

Keď si dnes spomíname na svojich vodcov, nerobíme to preto, že by sme chceli, aby sa pestoval kult osobnosti. Oni sú pre všetkých evanjelických kresťanov a aj kresťanov iných vierovyznaní príkladom odvahy, vernosti k národu a hlavne k Pánu Bohu. Kde brali túto múdrosť a silu robiť také odvážne rozhodnutia, ktoré menili životy mnohých ľudí? Odpoveď nájdeme v Božom slove, kde Pán Ježiš Kristus hovorí: „Lebo ja vám dám ústa aj múdrosť, ktorej nebudú môcť odolať a odporovať ani všetci vaši protivníci.“ Boží Syn stál, bude stáť pri svojich verných nasledovníkoch, obdarí ich múdrosťou, ktorej ani dnes svet nedokáže odolať. Skúšky na kresťanov prídu v každej dobe. Naši vodcovia sa spoliehali na pomoc, múdrosť od Pána Ježiša Krista. V tomto sú aj pre nás príkladom, keď aj my máme viac dôverovať Pánu Ježišovi a nespoliehať sa na svoju rozumnosť. Každý, kto vyzná Pána Ježiša Krista pred ľuďmi, toho vyzná aj On pred svojím Otcom.

Buďme verní Kristovi, čítajme si slovo Božie a posilňujme sa modlitbami. Boh môže skrze nás robiť veľké veci, ale my musíme byť na to dobre pripravení. Príkladom sú nám naši vodcovia. Oni čerpali silu z viery v Pána Boha a my môžeme čerpať silu tiež z viery v Pána Boha, ale potrebné je to najskôr chcieť vo svojom srdci. Keď budeme veriť v Pána Boha a v Pána Ježiša Krista, nemusíme sa báť tých skúšok, ktoré prináša život, lebo s Božou pomocou ich zvládneme. Amen.

Pozdrav generálneho biskupa Miloša Klátika na dištriktuálnom dni ZD na hrade Branč 5. júla 2007

Bratia a sestry,
pozdravujem vás v svojom mene aj v mene generálneho dozorcu brata Pavla Delingu známym apoštolským pozdravom: „Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista.“ Som vďačný Pánovi, že môžem byť tu medzi vami. Nie som po prvý raz účastníkom týchto služieb Božích, ktoré sa tu už tradične niekoľko rokov konajú na sviatok slovanských vierozvestov Cyrila a Metoda a ktoré zhromažďujú na toto miesto evanjelikov zo širokého okolia. Bolo to pre mňa vtedy a je aj teraz povzbudením na duchu a posilnením vo viere. Je potrebné sa nám takto schádzať a prijímať požehnanie z koreňov minulosti pre prítomnosť aj pre budúcnosť. Povedané slovami 78. žalmu (6 – 7): „Aby vedelo o tom budúce pokolenie, synovia, čo sa narodia, nech rozpovedia svojim synom, aby v Bohu skladali svoju nádej, na skutky Božie nezabúdali, lež zachovávali Jeho prikázania.“ Plníme tým odkaz kňaza a básnika Jána Kollára: „Vážme si v každom čase/ našich vierozvestov, / ktorí predkov ku spáse / viedli pravou cestou... / Svedectvo Božích svedkov / v srdciach zachovajme, / dedičstvo viery predkov / dietkam odovzdajme.“ (ES 267, 4a a 5b)
Myslíme tu aj na Majstra Jána Husa, od ktorého mučeníckej smrti zajtra uplynie 592 rokov. Myslíme na evanjelikov, ktorí tu boli väznení v dobe protireformácie, ktorí tu majú postavený pamätník. Uctime si aj pamiatku Ňáriovcov, pánov hradu Branč, ktorí odolali tvrdému protireformačnému tlaku a nezapredali vieru, takže tento kraj ostal evanjelickým dodnes, kým južná časť niekdajšieho Brančsko-plaveckého seniorátu bola násilne rekatolizovaná natoľko, že medzi Senicou a Bratislavou sa udržal len jediný evanjelický cirkevný zbor vo Veľkých Levároch. Sú to korene, z ktorých je treba čerpať životodarnú silu pre evanjelicko-luteránske povedomie, aby sme stále bdeli, stáli vo viere zmužilí a silní, aby sme sa stále rozhorľovali v láske k Pánovi Ježišovi Kristovi, k našej evanjelickej a. v. cirkvi aj k svojim blížnym, aby nás Boh nádeje napĺňal všetkou radosťou a pokojom vo viere.
Chcem aj v mene našej generálnej cirkvi poďakovať domácemu cirkevnému zboru sobotištskému, ktorý sa každoročne stará o to, aby tieto služby Božie na hrade Branč boli zabezpečené po každej stránke. Tým viac, že tu nejde len o zborové, ale aj o dištriktuálne stretnutie.
Zároveň vás chcem povzbudiť slovami apoštola Pavla: „Stále sa radujte, neprestajne sa modlite! Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi! Ducha neuhášajte! Proroctvami nepohŕdajte! Všetko skúmajte, dobrého sa držte! Všetkého zlého sa vystríhajte!“ (1Tes 5, 16 – 22) „Jemu, Kráľovi vekov, nesmrteľnému, neviditeľnému, jedinému múdremu Bohu česť a sláva na veky vekov. Amen.“ (1Tim 1, 17)

Miloš Klátik - generálny biskup

Tlačové oddelenie GBÚ  | 19.7.2007

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart