Iliašovce – 80. výročia posvätenia chrámu Božieho

V 6. nedeľu po Svätej Trojici sa konali v Iliašovciach (Tatranský seniorát) slávnostné služby Božie pri príležitosti 80. výročia posvätenia chrámu Božieho. V ich úvode sestra dozorkyňa Ľudmila Fábryová privítala pozvaných hostí: brata generálneho biskupa Miloša Klátika s manželkou Oľgou Klátikovou, farárkou v Bratislave-Petržalke; Tibora Žiaka, ev. a. v. farára na dôchodku, ktorý iliašovský cirkevný zbor administroval 29 rokov; Jaroslava Matysa s manželkou, farára v Spišskej Novej Vsi; aj domácich veriacich.

Priebehom celých bohoslužieb sa niesli slová 84. žalmu: Aké sú milé Tvoje príbytky, ó, Hospodine mocností!... Tieto slová tvorili aj základ pre kázeň Božieho slova. V nej brat generálny biskup veriacim pripomenul, aké sú príbytky Božie, čo všetko v nich máme ukryté. Zvlášť oslovil prítomných bratov:

„Prichádzate do chrámu Božieho aj vy, bratia moji? Lebo viem, že na biblických hodinách a na modlitebnom spoločenstve sú prítomné iba samé sestry. V Jeruzaleme, ale aj v synagógach na vidieku, podobne v prvotnej kresťanskej cirkvi, aj u nás, v čase reformácie a protireformácie, aj po vydaní Toleračného patentu až do druhej polovice 20. storočia chodili do chrámu Božieho najmä muži a zúčastňovali sa na duchovnom živote. Boli oporou cirkevných zborov, bojovníkmi za pravdu evanjelia Ježiša Krista; mnohí bratia boli martýri, ktorí zomierali v mučiarňach či na popraviskách pre vernosť Pánovi Ježišovi a našej evanjelickej cirkvi a. v. Prečo v našej dobe – nielen v Iliašovciach, ale všeobecne v našich CZ na Slovensku – nám chýbajú bratia? /.../ Pripomínam vám, bratia – mladí i starší –, nech je vám vzácny tento Boží chrám, ktorý vystavili vaši starí a prastarí rodičia! Modlite sa všetci, aby sme zo srdca vedeli vyznávať: Duša mi túži, priam prahne po sieňach Hospodinových, srdce i telo mi plesá v ústrety Bohu živému. Naša dnešná slávnosť bola by nedostatočnou a neúplnou, keby sme si teraz neuvedomili, k čomu nás zaväzuje, totiž, že tento Boží chrám bol vystavený a vy ho udržiavate na to, aby bol Božím stánkom s ľuďmi, s ktorými bude prebývať Boh a oni budú Jeho ľudom (Zjav 21, 3).
Chrám Boží je naším domovom, domovom cirkvi, nás kresťanov; miestom, kde sa duchovne budujeme, kde vzdelávame aj svoje deti. Pri oltári Hospodinovom je naše miesto. /.../ Žalmista veľmi dobre vypozoroval, že v chráme Božom, kde sa zvestuje Božie slovo – a my kresťania dodávame: kde sa Boh s láskou skláňa k hriešnikom vo sviatostiach, kde spoločne predkladáme svoje prosby k Pánu Bohu –, tam sa človek nemôže naučiť ničomu zlému. Veď je to miesto, kde sa ľudia učia šľachetnému, mravnému životu, službe lásky k blížnym, kde sa im nič zlé nemôže stať, kde nemôžu prijať žiadnu duchovnú otravu, ktorá by zničila ich život. Účasť na službách Božích alebo iných aktivitách cirkvi občerstvuje našu dušu i telo. Robí človeka spokojným a šťastným. Komu tieto miesta modlitieb sú druhým domovom, ten má nebo na zemi, tu prebýva Boh, tu možno načerpať novú duchovnú silu, prijať Božie požehnanie, pokoj, ktorý svet nemôže dať.“

S históriou chrámu Božieho nás potom oboznámil brat Milan Kaňuch, ktorý okrem iného povedal: „80 rokov nie je veľa v porovnaní s inými kostolmi. Napriek tomu spomíname na našich praotcov, ktorí vo viere v srdci postavili náš chrám a prispeli k tomu, aby sa aj k ďalším generáciám – teda aj k nám –- dostalo čisté evanjelium Ježiša Krista, posolstvo od nebeského Otca. Ono medzi nami dodnes mocne koná a vzbudzuje v našich srdciach živú vieru v Trojjediného Boha. Výstavba chrámu Božieho trvala tri roky. Posvätený bol 10. 7. 1927.“

Služby Božie obohatil spev domáceho spevokolu i sólo v podaní Zuzany Gánovskej zo Smižian. Sme vďační Pánu Bohu za všetko, čím požehnáva náš malý (285 členov), ale živý cirkevný zbor.

Erika Hajníková, zborová farárka  | 27.7.2007

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart