Konvent Bratislavského seniorátu v Modre

Konvent Bratislavského seniorátu sa konal v Ev. a. v. kostole v Modre v sobotu 31. marca. Začal sa službami Božími, na ktorých liturgoval senior Bratislavského senioráru ECAV Miroslav Jäger; spoluliturgovali E. Hlačoková, T. Jančík, Š. Jahelka, M. Čop, V. Kmošena, G. Kmošenová, T. Molnár a L. Kusendová. Kázňou slova Božieho poslúžil Jaroslav Mlynár. Súčasťou služieb Božích bola aj spoveď a prijímanie sviatosti Večere Pánovej.

Nasledovala pracovná časť konventu, ktorú otvorila sestra seniorálna dozorkyňa Mária Záhorcová. Na úvod sa konventuálom prihovoril generálny biskup Miloš Klátik. Jeho príhovor by mohol slúžiť ako oslovenie konventov v celej našej ECAV na Slovensku, no z časových dôvodov sa na nich generálny biskup nemohol zúčastniť; príhovor prinášame nižšie.

Po procedurálnych záležitostiach sa uskutočnili voľby, v ktorých bol za konseniora zvolený Boris Mišina, za seniorálnych presbyterov z radov duchovných J. Kaňuchová, M. Ševčíková a R. Hargaš, za školskú dekanku pre 1. dekanát G. Kmošenová.

Výročnú správu Bratislavského seniorátu za rok 2006 predniesol senior ECAV Miroslav Jäger v ťažkej situácii, keďže v predvečer konventu nečakane zomrela jeho matka. Po živej diskusii boli prijaté uznesenia, v ktorých sa zdôraznilo misijné poslanie kňazov hlavne v práci s deťmi a mládežou a tiež práca diakonie. Okrem toho konvent dal Generálnemu presbyterstvu ECAV na Slovensku podnet na konanie vo veci prepracovania volebného zákona.

Ako posledný v rade konventov sa konal seniorálny konvent Hontianskeho seniorátu, a to 1. 4. 2007 v Ev. a. v. chráme Božom v Banskej Štiavnici. Svojou návštevou ho poctil biskup ZD ECAV na Slovensku Milan Krivda.

Príhovor generálneho biskupa Miloša Klátika na seniorálnom konvente BS

Vznešený konvent, vznešený brat senior, sestra seniorálna dozorkyňa, bratia a sestry v Pánovi!
Prežívame dobu, ktorá je veľmi rýchla. Zo dňa na deň sa situácia mení a stavia nás pred stále nové a nové otázky a problémy. Borí sa s nimi jednotlivec, spoločnosť i cirkev. Či už si predstavíme cirkev na generálnej úrovni, alebo cirkev na úrovni zboru či seniorátu, každý má svoje špecifické starosti.

V Biblii čítame, že už prví kresťania sa napriek živému spoločenstvu s Pánom Bohom i medzi sebou stretali s problémami a otázkami, ktoré prerastali do výmeny názorov medzi samotnými apoštolmi. Tu sa nám však zachovala vzácna výpoveď z knihy Skutky apoštolov, kde v 15. kapitole čítame o tom, že apoštolovia sa zišli na konvente, aby uvažovali nad predmetom sporu, ktorým sa stala obriezka a zachovávanie Mojžišovho zákona medzi pokrstenými kresťanmi.

Výpoveď Biblie je vzácna v tom, že nám hovorí o tom, s akou vážnosťou sa apoštolovia na konvente nad touto otázkou zamýšľali. Uvedomovali si, že práve im je daný čas a priestor na to, aby vyriekli rozhodnutie, ktoré bude záväzné pre kresťanov z radov pohanov. Uvedomovali si, že títo kresťania očakávajú od nich rozhodné slovo. A dúfali, že to bude Duch Svätý, ktorý im pomôže prísť k záveru, ktorý bude v súlade s evanjeliom a ktorý by schválil aj sám Pán Ježiš.

Naše problémy sú možno trochu iné, no rovnako vážne a naliehavé. Okrem vieroučných problémov sú to aj otázky hmotné, neraz až existenčné. Trápia nás otázky spojené s budúcnosťou našich zborov, seniorátov či cirkvi. Chceli by sme žiť, existovať a pracovať. Chceli by sme misijne pôsobiť, vyučovať i slúžiť. Narážame však na finančné i priestorové problémy a uvedomujeme si, že hlavne potrebujeme ľudí, ktorým by sme kázali, ktorých by sme vyučovali a ktorým by sme slúžili.

Mnohé z týchto otázok – alebo aj mnohé iné – trápia určite aj Vás. V tejto chvíli však chcem poukázať na to, že je to práve zodpovednosť, ktorá je prvou podmienkou pre úspešné hľadanie východiska. Aj Vy dnes – zástupcovia cirkevných zborov a jednotlivých zložiek z celého seniorátu – ste sa zišli, aby ste rekapitulovali minulý rok, aby ste sa navzájom povzbudili, ale aj hovorili o svojich problémoch. Musíme si však uvedomiť, že problémy tohto seniorátu sú aj našimi problémami. Že problémy susedného cirkevného zboru sú aj našimi problémami. Že problémy cirkvi sú aj našimi problémami. Apoštolovia na svojom konvente by nikdy neprišli k záveru, keby každý z nich nezúčastnene sedel a počúval sťažnosti Petra či Pavla, ktorí problém naniesli. My však čítame, že sa všetci dohadovali. Konvent sa konal v Jeruzaleme, teda židovskom meste. Konventuáli z Jeruzalema nepociťovali problém pohanov, ktorí sa stali kresťanmi, tak naliehavo ako Pavol či Peter, ktorí chodili medzi pohanov a krstili tam. No predsa i tento problém považovali aj za svoj a riešili ho spoločne.

Myslím si, že naša cirkev dnes potrebuje angažovanosť každého jej člena či funkcionára a potrebuje zodpovedný prístup všetkých jej orgánov, počnúc zborovým predsedníctvom, presbyterstvom či konventom a končiac synodou.

Prajem Vám, milí bratia a sestry, aby Duch Svätý viedol Vaše slová a myšlienky k správnym záverom a rozhodnutiam. Zároveň Vás však prosím, aby ste k radostiam i starostiam seniorátu pristupovali ako ku svojim. Aby ste boli v zmysle slov apoštola Petra (3, 8) jednotní, milovníci bratstva, jednomyseľní a pokorní, aby ste vnímali nie iba hmotné, ale aj duchovné potreby cirkvi ako svoje vlastné a pristupovali k nim so snahou nasýtiť hlad svoj i hlad cirkevného zboru a cirkvi. Totiž iba vtedy, ak budeme denne brať do rúk chlieb života v podobe Božieho slova, stane sa našou prirodzenou súčasťou – súčasťou života jednotlivca, zboru i cirkvi. Len vtedy môžeme tento chlieb ponúkať ďalej. A všetci si predsa prajeme, aby sme toho chleba mali na rozdávanie a aby po ňom ľudia v našom okolí túžili.

-es- | 10.4.2007

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart