Milá slávnosť v Kráľovciach-Krnišove

4. nedeľu po Svätej Trojici 15. júna 2008 svoj rodný cirkevný zbor navštívil dôstojný brat biskup Mgr. Milan Krivda pri príležitosti oslavy 80. výročia posvätenia dvoch zvonov a 30. výročia administrovania tohto zboru bratom farárom Mgr. Milanom Šimkom.

Brata biskupa s rodinou a brata farára Milana Šimka s manželkou pozdravil a privítal žiak ZŠ Janko Petráš. Domáci brat dozorca Ing. Dušan Balko privítal všetkých hostí a bratovi biskupovi zablahoželal k narodeninám, ktoré mal práve v nedeľu.

Prvýkrát vo svojom rodnom CZ brat biskup kázal na text z L 2,14, ktorý je i nápisom na našom strednom zvone. Spomenul históriu používania zvonov v kresťanstve, čo zvony i dnes pre nás znamenajú, k čomu nás nedeľu čo v nedeľu či v iný sviatok zvolávajú, a prvé smrť jedného z nás oznamujú. Zdôraznil spoločenstvo veriacich i pri službách Božích a napomenul k vzájomnému sa posilňovaniu vo viere a oslave Pána Boha. Ten prenikavý a ľúbezný hlas zvona aby rozozvučal aj naše srdcia, nie síce železné, ale mäsité, k láske a službe navzájom. Tak pripomenul i nápis na ďalšom zvone: ,,Čo vojna vzala, láska nahradila.“ Keď z 19. na 20. mája 1909 vyhorela polovica obcí, kostol aj fara a zvony na veži sa roztavili. Naši horliví predkovia, ktorí stratili pri požiari svoje príbytky, za päť mesiacov postavili kostol i faru a zakúpili tri zvony. Dva z nich zobrali v roku 1916, aby z nich vyrobili strelivo. Potom až v roku 1928 boli zakúpené a 18. júna posvätené dva chýbajúce zvony.

Básňou pozdravila a umocnila slávnostnú atmosféru sestra presbyterka D. Slančíková. Záverom sa prihovoril administrátor CZ brat Mgr. M. Šimko. Po krátkej histórii tlmočil slová vtedajšieho brata farára Szikoru: „Prehovorila viera, skrze lásku konajúca, na cirkevné ciele pamätajúca. Ochotného darcu miluje Boh! Nech sú nám srdcu blízke a drahé všetky podujatia pri cirkvi, aby sa nestali potomkovia naši obžalobcami a sudcami. Nech i dnešné dokonané dielo zve do ďalšej práce v ducha zhode!“

Za hlaholu zvonov sme sa presunuli k slávnostnému obedu, kde sme spomínali na veľkú lásku a pevnú vieru našich predkov. Ďakovali sme Pánu Bohu za nich a prosili za nás a naše deti, aby sme aj mi vytrvali, vo viere sa povzbudzovali a Pána Boha nadovšetko milovali.

Miroslava Balková | 10.7.2008

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart