Modlitebné spoločenstvo v Rimave

Bratia farári a sestry farárky z Rimavského seniorátu ECAV na Slovensku sa už sedem rokov každý utorok stretávajú na spoločných modlitbách.

Pre život človeka je dýchanie nevyhnutnosťou. Bez dýchania nemôže žiť. Keď sa narodí dieťa jeho prvý výkrik alebo plač je i jeho nadýchnutím sa. Dýchanie sa nerozlučne spája so životom.

Pre veriaceho človeka je dýchaním modlenie. Božie deti nemôžu žiť bez modlenia. Modliť sa znamená hovoriť so svojím Bohom. Tak ako komunikujeme so svojimi pozemskými rodičmi, tak sa máme rozprávať aj s nebeským Otcom. Neprestajne.

Modlitba je pre nás mostom, po ktorom prechádzame z viditeľného do neviditeľného sveta. V modlitbe sa stretávame s Bohom, ktorý je plný neobmedzenej sily, potešenia, či odpustenia. Ak sa teda cítime slabí, smutní či skazení, vstúpme na most, ktorý nás spája s naším nebeským Otcom. On nikoho nevyhodí. Nikoho neprepustí naprázdno.

Prostredníctvom modlitby vzniká úzke spoločenstvo s Pánom Bohom, ako aj s ostatnými veriacimi ľuďmi. Túto skutočnosť si uvedomujú aj kňazi Rimavského seniorátu, ktorí sa už sedem rokov stretávajú každý utorok na spoločných modlitbách. V jednom časopise som nedávno čítala: „Je to ohromná strata, ktorou cirkev trpí v dôsledku nemodlenia sa kňaza. Úlohou kňaza je, aby cvičil veriacich v modlitebnom živote. Ale ako to môže vodca dokázať, ak on sám len málo chápe umenie komunikovať s Bohom a prijímanie hojnej milosti pre seba a pre svoju prácu od Svätého Ducha, z nebies, každý deň? Kňaz nemôže viesť zhromaždenie na vyššiu úroveň, než na akej je on sám. Nemôže s nadšením poukázať na cestu alebo vysvetliť prácu, v ktorej on sám nekráča a ktorou nežije.“

Z osobnej skúsenosti a zo skúseností mojich kolegov viem s istotou povedať, že farárske modlitebné spoločenstvo v Rimave prinieslo mnoho dobrého ovocia a požehnania do našich životov, cirkevných zborov a ich členov i seniorátu.

Každý seniorát v našej cirkvi je osobitý. No, asi žiaden nie je bez starostí, problémov či, naopak, radostí, za ktoré môžeme Bohu ďakovať. Tak veľmi potrebujeme chvíle strávené v Božej blízkosti. Spoločne vyznávať naše zlyhania, naše prehry. Navzájom sa povzbudzovať i potešovať Božím slovom a spoločnými konkrétnymi modlitbami. Nie je asi nič krajšie, ako vidieť zmeny v životoch druhých ľudí i v našom okolí.

Modlitba je prejavom nášho vzťahu k Pánu Bohu. Aj z nej sa dá doslovne prečítať náš duchovný život i to, nakoľko si ctíme nášho nebeského Otca. Modlitba je pre nás veľkým Božím darom a my Ti za ňu, Pane, ďakujeme.

Janka Miháliková, ev. farárka | 1.8.2012

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart