Oslavy v Hontianskych Tesároch

Pri príležitosti 200. výročia narodenia Karola Braxatorisa, evanjelického farára, básnika, prekladateľa a cirkevného spisovateľa (pozri tu) , sa v Ev. a. v. kostole v Hontianskych Tesároch 3. júna 2007 konali slávnostné služby Božie, na ktorých ako slávnostného kazateľa privítali brata generálneho biskupa ECAV Miloša Klátika. Súčasťou služieb Božích bolo pásmo o živote a diele Karola Braxatorisa.

Po skončení služieb Božích sa prítomní odobrali na miestny cintorín, kde sa pri hrobe Karola Braxatorisa konala pietna spomienka. Zaznela pri nej Braxatorisova báseň Lipa a pieseň Slovensko moje. Pomodlil sa brat senior Hontianskeho seniorátu Miroslav Dubek.

Z kázne generálneho biskupa ECAV Miloša Klátika


/.../ Spomíname. K tomu nás napomína List Židom 13,7: „Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie.“ Tak aj Váš cirkevný zbor spomína na svojho farára Karola Braxatorisa, ktorý Vašim predkom počas 33 rokov zvestoval Božie slovo a ktorý je pochovaný na tunajšom cintoríne. Tento rodák z blízkej Krupiny, syn tamojšieho učiteľa a kantora, pochádzal zo známeho evanjelického rodu, ktorý dal cirkvi aj slávneho básnika Andreja Braxatorisa Sládkoviča, farára v Radvani, a v ďalšom pokolení Martina Braxatorisa Sládkoviča, farára v Senici, náboženského básnika a spisovateľa. Básnické vlohy z tohto rodu zdedil aj Dr. Pavel Braxatoris. On ich neuplatnil v cirkvi, ale otextoval mnohé piesne, ktoré sa stali skutočnými evergreenmi, večne zelenými. Spomeniem aspoň najznámejšie: Najkrajší kút v šírom svete je moja rodná zem a Rodný môj kraj, ktoré iste mnohí poznáte.
Pri spomienke na dvestoročné jubileum narodenia Karola Braxatorisa si musíme uvedomiť, že ak cirkev žije len zo spomienok na minulosť, podobá sa zemiaku, ktorý má svoje plody pod zemou. Áno, tak by to bolo, keby sme ostali len pri spomienkach a keby sme z nich nečerpali duchovný úžitok pre súčasnosť. My nechceme žiť len z minulosti, ako Židia v Ježišovej dobe, ktorí hovorili: „Máme otca Abraháma“ (L 3, 8), „Potomstvo Abrahámovo sme“ (J 8, 33), ale pritom neprinášali ovocie hodné pokánie a nemali Abrahámovu vieru, čo im vyčítal aj Ján Krstiteľ. Avšak apoštol v Liste Židom nekáže len spomínať na vodcov, ktorí zvestovali slovo Božie, ale pokračuje: „Pozorujte, aký bol koniec ich správania, a napodobňujte ich vieru. Ježiš Kristus ten istý včera i dnes, i naveky.“ (Žid 13, 7 – 8)
/.../
K pokániu a k viere volal Karol Braxatoris podľa rozkazu Ježiša Krista, Pôvodcu a Dokonávateľa viery: „Priblížilo sa kráľovstvo Božie; pokánie čiňte a verte v evanjelium.“ (Mk 1, 15) Kde vzali naši evanjelickí predkovia tú silu, ktorá im pomohla obstáť v ťažkých časoch prenasledovania, takže stáli vo viere zmužilí a silní? Aj Tesáre, aj Dvorníky ostali evanjelickými, lebo Pán Boh im bol silou a dúfaním, potešením istým a nepremenným. Len z Neho, zo slova Kristovho, ktoré v nich prebývalo, bohato sa dostávalo sily aj mnohým z vás v časoch protináboženského režimu. Karol Braxatoris dvomi vydaniami Lutherovho katechizmu sa snažil nielen svojich cirkevníkov, ale všetkých našich slovenských evanjelikov posilňovať v pravej viere a vernosti našej evanjelickej a. v. cirkvi. A tú silu potrebujeme aj dnes, keď sa do našich evanjelických obcí v Honte prisťahúvajú rodiny, ktoré už nie sú evanjelické. Tú silu potrebujeme, keď aj do nášho prostredia prenikajú vplyvy rôznych polokresťanských aj protikresťanských učení, aby sme sa nimi nedali pomýliť. Aby ste stáli vo viere zmužilí a silní, aby Kristus vierou prebýval v našich srdciach. „Aby sme neboli viac nedospelými, ktorých každý vietor učenia sem a tam hádže a zmieta podľa ľudskej úskočnosti a chytráctva, aby úkladmi boli uvedení do bludu, ale aby sme verní pravde, v láske rástli v každom ohľade v Toho, ktorý je Hlava, v Krista.“ (Ef 4, 14 - 15) Záchranou aj pre nás, aj pre počtom malé hontianske cirkevné zbory je, keď náš Trojjediný Boh bude našou silou.
/.../
Spomínajme. Z koreňov našej minulosti čerpajme životodarnú silu pre prítomnosť aj pre budúcnosť. Nebuďme stromy bez koreňov, ktoré vyschnú, ale podľa 1. žalmu buďme stromy zasadené pri vodných tokoch, ktoré načas vydávajú ovocie a ich lístie nevädne. Končím slovami z piesní Karola Braxatorisa:
ES 140, 3: „Hoci často klesáme, / krehkí sme, hriech v nás prebýva, / vrúcne k Bohu voláme, / aby v srdci viera žila, / keď raz telo hrob skryje, / nech náš duch s Kristom žije."
ES 552, 6: „Ó láska večná, / čuj hlas ľudu svojho, / vzbuď a chráň lásku/ v srdci z nás každého/ živú, úprimnú, / stálu, vrúcu, čistú/ v Ježiši Kristu.“

Edita Sabolíková | 10.6.2007

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart