Pastorálna návšteva v Galante

V nedeľu 6. apríla 2008 bol generálny biskup Miloš Klátik v Cirkevnom zbore ECAV Galanta, kde vykonal pastorálnu návštevu. Počas nej sa zúčastnil aj na nedeľných službách Božích, kde sa prihovoril prítomným veriacim (pozri ďalej).

Po službách Božích sa generálny biskup osobne pozdravil a porozprával s viacerými členmi cirkevného zboru a potom zotrval v dlhšom rozhovore s predsedníctvom cirkevného zboru v Galante, počas ktorého sa zaujímal o život a misijnú prácu v ich cirkevnom zbore.

Pastorálna návšteva v Galante 6. 4. 2008 - príhovor generálneho biskupa Miloša Klátika


Dnes je prvá nedeľa po Veľkej noci. Svätíme ju pod bezprostredným dojmom radostnej zvesti veľkonočných sviatkov: Kristus Pán vstal z mŕtvych. Premohol hriech i diabla a smrť. Doviedol k víťazstvu pravdu, lásku a večný život. Prvá nedeľa po Veľkej noci bola v prvotnej kresťanskej cirkvi vlastne posledným veľkonočným sviatkom. Evanjelium o ukrižovanom a vzkriesenom Pánovi Ježišovi Kristovi je základom našej kresťanskej viery, ale aj základom našej nádeje. Dnes s apoštolom Petrom z hĺbky svojich sŕdc s radosťou voláme: „Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás zo svojho veľkého milosrdenstva vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej.“ Toto je oslava Boha s poukazom na Jeho dielo. Apoštol nedáva oslavu Boha na prvé miesto vo svojom liste kresťanom, ktorí žijú v diaspore (v Ponte, Galácii, Kapadokii, Ázii, Bitýnii – 1 Pt 1, 1), aby čitatelia zabudli na ťažkosti, utrpenia a prenasledovania, ale aby si uvedomili veľký rozdiel medzi konaním ľudí a konaním Pána Boha. Pán Boh vedie človeka k životu. Naproti tomu u ľudí býva snaha ničiť život alebo jeho hodnoty.
„Požehnaný Boh“ – kralickí prekladatelia to vysvetlili ako „dobrořečení hodný“. Boh je hodný, aby sme mu stále dobrorečili, stále ďakovali, stále Ho oslavovali. Máme na to mnoho dôvodov, a tým najväčším dôvodom je, že nám dal svojho jediného Syna, aby bol naším Záchrancom, naším Spasiteľom. Pán Boh nám Ho poslal, dal ako Otec zo svojho veľkého milosrdenstva. Pánu Bohu máme stále dobrorečiť, lebo stvoril svet a daroval ho nám, ľuďom, ale aj preto, že má spoločenstvo so Synom, ktoré má za následok spoločenstvo s človekom, pretože Synovi je daná moc na nebi i na zemi. Vzkriesenie Pána Ježiša Krista je dôkazom Božieho milosrdenstva. Apoštol Peter žasol nad veľkosťou tohto milosrdenstva. Veď spásonosné dielo Pána Ježiša je začiatkom všetkého čo môžeme a máme označiť ako Božiu milosť darovanú človeku, ako akt záchrany nás, ľudí.
Boh nás vzkriesením Ježiša Krista znovuzrodil, zhora – zrodil, daroval nám nový život skrze Ducha Svätého (vysvetlenie kralických) a čisté evanjelium. Výsledkom znovuzrodenia kresťana je nádej. Táto nádej má jedinečný prívlastok: je to živá nádej, nádej zaručená vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych. Tu nejde len o pravdivú správu o vzkriesení, ale o vzkriesenie samo, ktoré je základom obživenia nádeje. Pripomeňme si, že apoštol Peter bol očitým svedkom vzkrieseného Ježiša Krista. Pre neho je vzkriesenie Pána stredobodom viery a nádeje pre večnú budúcnosť. Živú nádej skrze Kristovo vzkriesenie potrebovali kresťania v diaspore v Malej Ázii, ktorým apoštol adresoval svoj list. Žili totiž v skúškach viery, boli prenasledovaní, žili v menšine, medzi pohanmi. Nádej založená na vzkriesenom Pánovi bola pre nich motívom pre život, pre vernosť Pánovi Ježišovi, pre smelé vyznávanie Ježiša Krista, pre nasledovanie nášho Pána.
Prosím Pána Boha, aby váš cirkevný zbor, aj keď číselne nie taký veľký, bol spoločenstvom duchovne živých, znovuzrodených kresťanov, verných vyznávačov, bratov a sestier ochotných vždy k službe lásky. Nestrácajte nádej! Náš Pán a Spasiteľ zvíťazil nad diablom i smrťou, žije naveky vekov. Pretože On žije, aj my budeme žiť podľa zasľúbenia, ktoré nám dal.
„Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás zo svojho veľkého milosrdenstva vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej!“ (1Pt 1, 3)

Edita Škodová | 4.5.2008

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart