Pocta Pavlovi Sekerkovi na Počúvadle

Nie každá dcérocirkev sa môže pochváliť rodákom, ktorý na poli cirkevnom aj národnom vyoral takú výraznú a výnimočnú brázdu ako Pavel Sekerka. Práve preto bola 6. nedeľa po Svätej Trojici v CZ ECAV Počúvadlo venovaná práve jemu.

Pre domácich viery to bol obzvlášť výnimočný deň, pretože pri 150. výročí narodenia Pavla Sekerku (1859 – 1932) bola odhalená pamätná tabuľa mužovi z tunajšej vinice Božej, ktorý tvoril o. i. pod pseudonymom „Priateľ školskej mládeže“ či „Dvaja dělníci z Vinice Pánovej“. Je to dobré a správne i v ZD a celej ECAV, že život a dielo tohto kňaza, pedagóga a národovca pretrváva v našich spomienkach.

Hlavným hosťom slávnostných služieb Božích a kazateľom slova Božieho bol biskup ZD Milan Krivda, ktorý kázal na text Písma svätého Iz 50, 4 – 9. Fungensami boli senior HOS Miroslav Dubek, domáca farárka Jana Drottnerová a farár y Drženíc Ján Ľachký.

Slávnosť bola bohumilá, skromná a spontánna. Taký bol i Pavel Sekerka, na ktorého si tu spomenuli – muž činu, skromnej práce, ale odhodlaný a vytrvalý podľa štúrovského hesla – „málo troviť – veľa tvoriť“. Pochádzal (podobne ako Ján Kollár) z tunajšej mäsiarskej rodiny a bol v príbuzenskom vzťahu s Danielom Ľachkým (1914 – 1989), ktorého tiež svojím misionárskym zápalom motivoval k službe Pánovej ako prvého kňaza z matkocirkvi baďanskej. Jeho meno prezrádza, že rodina sekerkovská sem do „Božieho koša pod Sitnom“ prišla kedysi klčovať ohromné lesy.

Časy, keď prišiel na svet (1859), boli prajnejšie k sitnianskemu kraju ako časy dnešné. Dosvedčujú to matriky i prostý pohľad na Štiavnicu a okolie. Počúvadlo sa už v 18. storočí mohlo pýšiť svojím chrámom, ľudia mali dobre platenú prácu na okolitých banských stavbách a neďaleká „perla Uhorska“ – Štiavnica - bola bránou do sveta vedy a vzdelania, ktorou prešli mnohí Podsitnianci do ďalekého sveta, kde sa uplatnil, ale málo z nich našlo cestu domov. Tak bolo i v prípade Pavla Sekerku, ktorý cez tunajšie základné a stredné školstvo prešiel do Prešporka, zabýval sa na Kopaniciach a tam aj zostal pochovaný po boku Hurbanovom v Hlbokom ako jeho dôstojný nástupca a duchovný syn.

Pamiatka Pavla Sekerku stále ešte rezonuje, ale predsa čas je neúprosný a zanáša stopy ducha v ľudskej pamäti. Preto bola pamätná tabuľa, ktorú v počúvalskom chráme odhalil brat biskup Krivda, svedectvom pre ďalšie generácie, že sme nezabudli a vážime si jeho dielo a zaväzujeme sa pokračovať v jeho šľapajach. Jeho epitaf nech nie je iba na kamenných doskách, ale v živých srdciach našich životov. Česť a sláva jeho pamiatke. Ján

Ján Ľachký  | 23.7.2009

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart