Pohreb sestry kurátorky Heleny Puschenreiterovej

Pohreb sestry kurátorky Heleny Puschenreiterovej, konaný dňa 31. marca 2008 o 16.00 hod. v Evanjelickom kostole Svätej Trojice v Bratislave-Petržalke

Kriste, i v starobe buď verným posilou,
poteš mdlých pri hrobe nádejou premilou,
že nás zas zhromaždíš po časnom trápení,
kde sa nám smútok raz na radosť premení. Amen.

Zjav 14, 13: „Potom som počul hlas z neba, ktorý hovoril: Napíš: Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí odteraz v Pánovi zomierajú! Áno, hovorí Duch, nech si odpočinú od prác, lebo ich skutky idú s nimi. „Amen.


Zarmútená rodina, smútočné pohrebné zhromaždenie, bratia a sestry v Pánovi! Bolo to deň pred Štedrým večerom roku 2002, teda pred vyše 5 rokmi, keď sme sa v krematóriu lúčili s vašim otcom, starým otcom a manželom zosnulej sestry Puschenreiterovej. Vtedy bola s vami aj Vaša mamička a babička. Vtedy už vyčerpaná ťažkou službou lásky .
A dnes sa lúčime s ňou. Pán života jej dovolil dožiť vyše 86 rokov. Z toho vyše 61 rokov prežila v manželstve a vyše 5 rokov ako vdova.
Pre kresťanov evanjelikov je jediným prameňom viery a pravidlom života Božie slovo, tak ako je zapísané v Písme Svätom. Aj pri rozlúčkach s našimi drahými sa ním potešujeme. So zvesťou Božieho slova sa rozlúčime s vašou, láskavou mamičkou, starostlivou babičkou a dobrou pani kurátorkou.
V zármutku nás potešuje dnes apoštol Ján hlasom, ktorý počul z neba. Hlasom a výrokom, ktorý počul od nášho osláveného Spasiteľa Pána Ježiša Krista. Nejde teda o ľudskú myšlienku, ale o Božie slovo a veľké Božie zasľúbenie. Božím hlasom, Božím upozornením je pre nás aj každý prípad úmrtia. V rodine, v cirkevnom zbore, či v meste. Vždy, keď niekto blízky, alebo aspoň známy umrie, akoby nám Pán Ježiš hovoril: Bdejte a modlite sa, lebo neviete, kedy príde váš čas! To znamená: buďte vždy pripravení! Lebo uložené je všetkým ľuďom raz umrieť a potom príde súd. Tento Boží hlas nám pripomína našu zodpovednosť za život, za každý deň, za každý skutok, za každé slovo, za každú našu myšlienku. A to je veľká zodpovednosť. Veď všetci sme zhrešili a nemáme slávy Božej. Túto pravdu o našom živote si musíme aj dnes pripomínať s plnou vážnosťou.
Ale Božie slovo, ktoré sme dnes počuli z Písma Svätého, je evanjelium. Teda dobrá nádejná a preto radostná správa. Oslávený Pán Ježiš nám hovorí. Blahoslavení sú mŕtvi. Blažení, večne, nekonečne, šťastní sú mŕtvi. Je to vôbec možné? Veď my aj dnes oplakávame odchod sestry kurátorky. Bolí nás srdce, že spomedzi nás odišla, že už viac ju v tejto časnosti neuvidíme – iba ak na fotografii.
Nám sa zdá, že žiť v tejto časnosti je najkrajšie a najlepšie. A pritom, čo sa len človek napracuje, nastráda, kým si všetko zaopatrí, čo potrebuje k svojmu pohodliu a aspoň skromnému blahobytu?! Trvá to zvyčajne celé desiatky rokov. A potom, keď sa mu zdá, že má všetko, že už môže byť spokojný, že aj deti sú zaopatrené, potom príde zvyčajne slabosť tela, nemoc a napokon smrť. Zhasne svetlo tohto života. Nie je to smutné a žalostné?
A predsa Duch Boží zjavil apoštolovi Jánovi inú pravdu: Blahoslavení sú mŕtvi. Keď tomuto Božiemu slovu veríme, nemali by sme byť bez nádeje na našich pohreboch. Blahoslavení sú mŕtvi – aj tak, celkom prirodzene, ľudsky môžeme pochopiť túto Božiu pravdu. Blahoslavení sú preto, lebo sa pre nich skončili všetky utrpenia, bolesti, slabosti, ktoré ich trápili, vyradili z práce i zo života. Aj pre vašu mamu a starú mamu sa skončili všetky utrpenia.
Vďaka Bohu, bola dlhé roky svojho života zdravá: pracovala pre rodinu aj rodinu cirkevného zboru, horlila za stavbu tohto chrámu Božieho, ... bola prísna sama k seba, ale láskavá k svojim blízkym. Posledný rok a najmä mesiace to bolo z jej fyzickými silami zo dňa na deň ťažšie. Mohla o sebe vyznávať podobne ako žalmista: „Moje dni sú ako nachýlený tieň ja schnem ako bylina.“ (Ž 102, 12), hoci sa nikdy nevzdávala nádeje a svojou pevnou vôľou sa snažila prekonať ťažkosti, nezaťažovať nimi svojich blízkych. Nesťažovala sa, v pokore a tichosti niesla kríž svojho života. Už jej ho Pán života a smrti sňal z pliec. Už ticho odpočíva.
Počúvajme však spolu s apoštolom Jánom, čo nám ďalej hovorí náš Pán a Spasiteľ: Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí odteraz umierajú v Pánovi. To znamená: blažení sú tí, ktorí umierajú v úprimnej viere, že Boh Syn Ježiš Kristus je ich záchranca – Spasiteľ, že On je ich vzkriesením a večným životom. Vieme, že mnohým ľuďom práve táto viera chýba. Preto sa nevedia zmieriť s tým, že koniec pozemského života raz musí prísť. A je to prirodzené, taký je Boží zákon, aj keď je to smutné a pre ľudí bez viery v Pána Ježiša Krista aj beznádejné.
Vo viere umierajú a s Pánom Ježišom Kristom do Božích rúk sa porúčajú len tí, ktorí aj svoj časný život porúčajú do Božích rúk, len tí, ktorí aj svoj časný život prežili vo viere, ktorých Pán Ježiš našiel a oni Ho prijali ako svojho Spasiteľa a na ceste života Ho nasledovali. V Pánovi umierajú len tí, ktorí vedeli v dňoch radosti a šťastia ďakovať Otcovi nebeskému za Jeho žehnanie a v dňoch skúšok a utrpení v pokání a vo viere Ho vzývali, volali k Nemu, modlili sa v istote viery, že im pomôže, že ich zachráni a požehná. V Pánovi umierajú len tí, ktorých skúšky a utrpenia života viedli bližšie k Pánovi Ježišovi Kristovi. Skrátka: blahoslavenému skonaniu a smrti musí predchádzať život podľa Božej vôle. Život naplnený vierou, láskou a nádejou.
Z našich hriechov, z našej smrteľnosti je len jedna záchrana. Tou záchranou je Pán Ježiš Kristus. Cesta spásy vedie pod jeho kríž. Tam premohol Pán Ježiš smrť a život doviedol k víťazstvu, keď slávne z mŕtvych vstal a potom vstúpil na nebesá. Keď sa Jeho víťazstvo stane vo viere aj našim víťazstvom, budeme blahoslavení či žijeme na tomto svete, alebo či umierame. Lebo vždy budeme patriť Pánovi. Pre Jeho zásluhy, z jeho milosti, staneme sa účastnými kráľovstva Božieho. Niet viac odsúdenia pre tých, ktorí sú v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi! Časná smrť pre veriacich je len bránou k večnosti. A hrob je len miestom dočasného odpočinku. Pokojom po prácach a bojoch časného života.
O tom hovorí v pokračovaní aj náš text z Písma svätého takto: Blahoslavení sú mŕtvi... nech si odpočinú od práce. Šťastní sú tí ľudia, ktorí si môžu po namáhavej – statočnej práci odpočinúť. To poznáme aj my. Pán Boh však všetko tak zariadil, aby sme si aj v tejto podobe života mohli oddýchnuť. Deň dal k práci a noc k odpočinku. Učí nás, aby sme 6 dní pracovali - usilovne, svedomite, a potom aby sme vo sviatočný deň odpočívali a ho svätili. Je to pre nás dobré a múdre. Slúži to nášmu zdraviu, ak túto Božiu radu dodržiavame. Ak je pracujúcemu človeku vzácny aj krátky odpočinok, ku ktorému nás volá, ktorý nám daruje Pán, tak tým vzácnejší je odpočinok ku ktorému nás volá po skončení časného života náš oslávený Pán Ježiš Kristus.
Aj naša zosnulá sestra kurátorka, matka rodiny patrila v tomto živote medzi ľudí práce. Od mladosti až do konca svojho života. Starala sa o rodinu: o manžela, o deti, o vnúčatá; pracovala v zamestnaní. Zaujímala sa aj o veci verejné. Zastávala sa pravdy a spravodlivosti, pracovala pre tento cirkevný zbor.
Pokojom a odpočinkom v smrti sa však náš život nekončí. Božie slovo, sám Pán Ježiš nám zvestuje, že na konci nášho veku príde veľký deň druhého príchodu Pána Ježiša Krista v moci a sláve. Pre nás i pre všetkých mŕtvych bude to deň vzkriesenia. A potom Ježiš Kristus ako Bohom Otcom poverený sudca a Pán, spravodlivo zhodnotí náš život, našu vieru, našu lásku i našu prácu. O tom sme tiež počuli zo slova Božieho: ich skutky idú s nimi. Pán Ježiš si pozorne všíma našu prácu, statočnosť a vernosť, obetavosť, službu lásky, každý dobrý skutok života. O všetkom vie, na nič nezabudne. To je na povzbudenie, to nás uspokojuje. Pravda, na druhej strane to znamená, že Pán Ježiš vie aj o všetkých našich hriechoch: o tom, čo sme urobili zle, alebo, čo sme zameškali urobiť dobre. Vie aj o našich najskrytejších myšlienkach, o tom, čo nevedia a nepoznajú ľudia, alebo na čo sme aj my zabudli. Vie o našich slabostiach a hriechoch. Preto potrebujeme Božiu milosť. Bez nej by sme neobstáli pred Pánom, bez Ježiša Krista a Jeho vykúpenia, by sme večne zahynuli.
Blahoslavenstvo mŕtvych, ktorí podľa Božej vôle žili a potom v Pánovi umreli, je veľkým poučením a nádejou pre nás živých. Dnes predovšetkým pre vás, ktorí sa lúčite so svojou milovanou mamičkou, babičkou a sestrou, milou sestrou kurátorkou a príbuznou. Slovo Božie, ktoré sme počuli, nech je pre nás všetkých pohnútkou k tomu, aby sme skúmali, či žijeme tak, aby sme mohli v Pánovi umrieť, či sme nezablúdili z pravej cesty života, či je Pán Ježiš Kristus Pánom nášho života, či nám nie je ľahostajný. Kým žijeme v tejto podobe života, stále pre nás trvá doba Božej milosti, stále máme nové a nové príležitosti ku pokániu, k oľutovaniu svojich hriechov, k prosbám o Božie odpustenie a milosť a k polepšeniu nášho života. Boh je láska. On si nepraje smrť hriešnika. Chce, aby sme sa obrátili k Nemu a mohli byť pre zásluhy Pána Ježiša Krista spasení pre Kráľovstvo Božie. Pre večne blahoslavený život v blízkosti nášho Pána Ježiša Krista. Pre život, kde budeme naveky patriť Pánovi, kde Boh zotrie každú slzu z našich očí, kde už viac nebude hriechov, ani bolestí, ani utrpení, kde nebude smrti, ale len večný pokoj, večnú spravodlivosť v Duchu Svätom.
Život našej zosnulej spolusestry Heleny Puschenreiterovej porúčame všetci do milostivých Božích rúk. My všetci sme pominuteľní, dočasní. Ale Božia milosť je veľká a večná. Každý, kto úprimne, z celého srdca verí, že Ježiš je Kristus Boh Syn, Spasiteľ sveta, bude žiť aj keď umrie. Lebo Pán Ježiš Kristus je našim vzkriesením a našim večným životom. Stále znovu sa potešujme touto dobrou zvesťou. Týmto evanjeliom s pomocou Boha Ducha Svätého sa usilujme podľa toho aj žiť! Amen.

Modlitba: Pane a Bože náš, v našich smutných a temných chvíľach života zostávaj s nami, lebo my len v Tebe máme svetlo viery a nádeje. Zostaň s nami a so zarmútenými príbuznými a všetkými nami v hodine tejto rozlúčky, keď rodinu opustila matka a babička, milá sestra. Ďakujeme Ti za jej život, za lásku i prácu, za všetko, čím si skrze ňu obohatil jej rodinu. Prosíme Ťa pokorne: pre svätú obeť života Pána Ježiša Krista, buď jej i nám milostivý v deň vzkriesenia a posledného súdu. Prosíme Ťa za všetkých, ktorí smútia: urob ich srdcia tichými a pokornými a naplň ich nádejou vzkriesenia a nového života, ktorú si nám daroval v Pánovi Ježišovi Kristovi.
Bože Duchu Svätý, pomáhaj nám všetkým, aby sme pri prácach, radostiach i starostiach každodenného života pamätali na to, že raz aj pre nás príde posledný deň, aby sme nepremeškali čas Tvojej milosti. Nauč nás žiť vo viere v Pána Ježiša Krista, aby sme už teraz Jemu patrili, podľa Božej vôle žili a každodenne o Božiu milosť prosili. Pane Ježiši, preveď nás potom cez bránu smrti do večného blahoslavenstva, kde bude večný pokoj a večná radosť v Duchu Svätom. Vypočuj nás, večný Bože, pre zásluhy Pána Ježiša Krista, večne požehnaného. Amen.

Edita Škodová | 3.5.2008

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart