Posviacka Materského centra Jochebed v Rožňave

Dňa 30. septembra 2007 sa v Cirkevnom zbore ECAV na Slovensku v Rožňave konali slávnostné služby Božie spojené s posviackou Materského centra Jochebed. Slávnostným kazateľom na týchto službách Božích bol generálny biskup ECAV na Slovensku Miloš Klátik. Budovu Materského centra posvätila slovom Božím a modlitbou sestra seniorka Gemerského seniorátu Darina Basariková.

Na slávnostných službách Božích sa zúčastnil aj biskup rožňavskej diecézy Rímskokatolíckej cirkvi Eduard Kojnok, zástupcovia Reformovanej kresťanskej cirkvi, dištriktuálny dozorca VD Ján Brozman, sestra farárka Brigitte Fried z partnerského dekanátu Württemberskej cirkvi a ďalší bratia a sestry. Spevom nám okrem domácich spevokolov a hudobnej skupiny poslúžil i spevokol z Bystrého.
Sme vďační Pánu Bohu za dielo, ktoré sa podarilo, keď po rekonštrukcii budovy, v ktorej bola kedysi stará fara, sa v nej budú môcť stretávať mamičky so svojimi deťmi, aby tam požehnane trávili svoj voľný čas. V materskom centre inštaloval svoju výstavu obrazov brat farár v. v. Vincent Blažko, ktorý nás pozdravil aj básňou. Prítomných pozdravil aj primátor mesta Rožňavy Vladislav Laciak, ktorý sa poďakoval evanjelickej cirkvi, že otvára dvere Materského centra Jochebed pre všetkých obyvateľov Rožňavy a poslúži tam, kde je pomoc potrebná.

Viac informácií o Materskom centre Jochebed môžete nájsť na www.ecav-rv.sk.

Z kázne generálneho biskupa Miloša Klátika


(R 12, 3 – 8)
/…/ Keď apoštol Pavel písal listy cirkevným zborom, po obvyklom úvode začínal svoj príhovor poďakovaním Pánu Bohu za požehnanie duchovného života a práce bratov a sestier. Chcem tak podobne urobiť i ja slovami, ktoré napísal apoštol Pavel: „Ďakujem Bohu a Otcovi nášho Pána Ježiša Krista, kedykoľvek sa modlím za vás, lebo som počul o vašej viere v Kristovi Ježišovi a o láske, ktorú máte ku všetkým kresťanom pre nádej pripravenú vám v nebesiach.“ (Kol 1, 3 – 5)
Prečítal som si správu o vašom cirkevnom zbore, ktorá odznela na seniorálnom konvente. Čo do počtu cirkevníkov je Váš zbor najväčší v celom Gemerskom senioráte. Ďakujem Pánu Bohu, že požehnával prácu bratov a sestier zo zboru – či už slovensky, alebo maďarsky hovoriacich evanjelikov, ktorí s láskou pomáhali, pracovali a pracujú vo vašom cirkevnom zbore v Rožňave. Ďakujem Pánu Bohu za Váš cirkevný zbor.
/…/ Pre budovanie celej kresťanskej cirkvi je významný aj dar služby. Kto ho má, nech slúži. Dar služby je schopnosť poznávanie potrieb ľudí, ktorí sú chudobní (duchovne alebo materiálne), chorí, postihnutí, starí, opustené deti i opustení starí ľudia. Na svete sú milióny takýchto ľudí. Sú aj v našej spoločnosti. Nebuďme nevšímaví! Dar služby bol v prvej kresťanskej cirkvi a je aj dnes nesmierne cenný, lebo umožňuje vykonávať veľké a vznešené poslanie kresťanskej cirkvi: pomáhať ľuďom, ktorí potrebujú našu pomoc. Naša ECAV na Slovensku podľa svojich možností má diakonické zariadenia: domov pre deti a stále viac domovov pre starších, postihnutých, chorých, opustených. Chválim vás a ďakujem vám, bratia a sestry, ktorí ste sa pričinili o zariadenie takéhoto typu zariadenia aj vo vašom cirkevnom zbore. Predvčerom (28. 9.) som bol na slávnosti v cirkevnom zbore v Galante, ktorý otváral už tretí domov (Samaritán, Simeon a Eden) na území svojho zboru. Ďakujem Pánu Bohu a ďakujem aj vám, bratia a sestry, že darom takejto služby obdaril aj vás v Rožňave. Nech Pán Ježiš Kristus, ktorý prišiel na našu Zem, aby nám slúžil, aby nás spasil, požehná váš zborový dom, ktorý poslúži vašim deťom v podobe priestorov pre materskú školu i pre službu starším sestrám a bratom.
/…/ Pavel pre nás ďalej napísal: Kto má dar napomínania, nech napomína! To je dar povzbudzovania alebo dar pastorácie. Prejavuje sa v osobnom záujme o druhého človeka – blížneho. To je umenie s láskou a pozornosťou vypočuť si ho, poznať jeho starosti, problémy, bolesti, smútky, sklamania a postaviť sa s ním na jeho miesto a spolu prebojovať, riešiť jeho problémy. Povzbudiť ho podľa evanjelia Ježiša Krista, uistiť ho o Božej láske, usmerniť podľa Božích prikázaní, spolu s ním sa modliť. Tento dar napomínania s láskou je v dnešnom uponáhľanom svete veľmi potrebný: byť spovedníkom, ktorému sa ľudia neboja a nehanbia sa zveriť s tým, čo ich trápi. A kresťan im vie s láskou, bez vyvyšovania seba, aj poradiť. Ak vás teda Pán Boh obdaril darom napomínania, napomínajte!
/…/ Prosím Pána Boha, aby cirkevný zbor v Rožňave a všetky zbory v Gemerskom senioráte aj v celej našej ECAV na Slovensku sa duchovne prebúdzali, budovali darmi milosti, ktoré nám ponúka a dáva Trojjediný Pán Boh. Veľa sa za to modlievajme vo svojich osobných modlitbách, ale aj v spoločenstve veriacich na službách Božích alebo na iných stretnutiach. S Božou pomocou usilujme sa vykonať čo najviac pre duchovný rast a jednotu našej evanjelickej cirkvi, na slávu Božiu a pre záchranu našich blížnych. Amen.

Posviacajúci príhovor seniorky Gemerského seniorátu Dariny Basarikovej


Lebo Boh pomôže Sionu a vybuduje judské mestá; bývať budú tam a zaujmú ho. Potomstvo Jeho sluhov podedí ho a milovníci Jeho mena budú bývať v ňom. Amen.
Žalm 69, 36 – 37

Text posviacajúceho príhovoru: Sk 17, 24 – 25; 27 – 28
„Boh, ktorý stvoril vesmír a všetko, čo je v ňom, pretože je Pánom neba a zeme, nebýva v chrámoch rukami budovaných a nedá si slúžiť ľudským rukám, akoby dačo potreboval; veď On sám dáva všetkým život, dýchanie a všetko. ... Veď On predsa nie je ďaleko od nikoho z nás, lebo Ním žijeme, hýbeme sa a trváme, ako aj ktorýsi z vašich básnikov povedali: Lebo aj my Jeho rod sme.“ Amen.

Milí bratia a sestry v Ježišovi Kristovi,
účel nášho dnešného stretnutia je vlastne jeho vyvrcholením. Máme posvätiť a do užívania uviesť ojedinelú, ak nie jedinečnú stavbu svojím zámerom a poslaním. Je to materské centrum, ktoré je súčasťou krásne pomenovaného Lutherovho dvora. Máme z tohto diela veľkú radosť, nielen ako konkrétny cirkevný zbor, ale celá naša cirkev. Neviem o inom takomto počine v niektorom našom cirkevnom zbore. Snáď je to prvá lastovička, zvestujúca posolstvo, ako má cirkev skutočne pracovať v tomto modernom svete 21. storočia.
Aj apoštol Pavel prišiel do neprebádanej gréckej zeme, aby zvestoval Toho, ktorý sa stal zmyslom a poslaním jeho života - Pána Ježiša Krista. Prezeral si v Aténach tamojšie svätyne, zhováral sa s ľuďmi a nerobil to nezáväzne, ako turista, ktorý si prezerá kultúrne pamiatky. On skúmal prostredie, možno povedať, skúmal zloženie pôdy, do ktorej chcel zasiať semeno Kristovho evanjelia. A tak overil, že nielen honosné chrámy, vyzdobené a starostlivo udržiavané, sú miestom služby Pánu Bohu. On nie je odkázaný na službu ľudských rúk, veď, ako svedčí „... všetkým dáva život, dýchanie a všetko...“ A predsa bez ľudských rúk sa nedá Pán Boh v tomto svete zviditeľniť. Aj tu bolo potrebné mnoho úsilia, námahy, starostlivosti a zodpovednosti, aby sa takáto myšlienka stala skutočnosťou. Aj tu bude prebývať Ten, ktorý nie je ďaleko od nikoho z nás, lebo Ním žijeme, hýbeme sa a trváme...
Nejeden z nás už stál na známej Akropole, dominante Atén a vzácnej historickej pamiatke. V tejto chvíli si pripadám ako na tom mieste. A neďaleko Akropoly stál Areopág, na ktorom apoštol zvestoval Krista. Ľuďom rozličného myšlienkového zmýšľania, rozličných záujmov, filozofických smerov, ale predovšetkým pohanov zbožstvujúcich rozličné božstvá a horlivých počúvať všetko nové. A tak si položme otázku: Zmenilo sa niečo oproti tej dávnej dobe?

Duchovné prostredie sa nezlepšilo.
Ľudia aj dnes vzývajú mnoho bohov.
Evanjelium má aj dnes len čiastočné úspechy.

A preto je nevyhnutné a prepotrebné stavať takéto zariadenia v našich cirkevných zboroch a spoločnosti. Aby sa zlepšilo duchovné prostredie, v ktorom rodičia vychovávajú svoje deti. Aby matky už od útleho veku svojich detí vedeli, že sú rodom Božím a Jemu samému patria. Aby sa nestalo božstvom len to materiálne dedičstvo, krásna dovolenka, hračky, vzdelanie a popularita. A aby sa evanjelium stalo skutočnou radostnou zvesťou o spasení a záchrane v Ježišovi Kristovi. Veď On predsa nie je ďaleko od nikoho z nás.
A tak aj tento príbytok má byť domom, v ktorom popri všetkých telesných potrebách a starostlivosti o ne bol stále prítomný Ten, ktorý dáva život, dýchanie a všetko, čo potrebujeme. To nie sú len ruky a srdcia rodičov, ktoré chránia svoje deti. To je predovšetkým starostlivosť nebeského Otca, ktorý zmocňuje a dáva silu, aby život mal svoju kvalitu a hodnotu. Veď On predsa nie je ďaleko od nikoho z nás. Amen.

Ľubica Olejárová | 3.10.2007

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart