Povzbudzovali sme sa navzájom

Prvú septembrovú nedeľu sme v CZ Ivančiná privítali zájazd z cirkevného zboru Jur nad Hronom. O týždeň neskôr sa zas náš zbor vybral na návštevu na Spiš, kde sme navštívili cirkevné zbory v Spišskej Novej Vsi a Kežmarku.

Sme vďační Pánu Bohu, že smieme vo svojom živote poznávať pravdivosť Jeho slova, že môžeme poznávať, aké dobré je poslúchať Jeho a Jeho slovo. Začiatkom septembra sme v našom zbore videli, že naozaj naplno platia slová 133. žalmu: Hľa, aké dobré, aké milé je to, keď bratia spolu bývajú! Lebo Hospodin tam udelil požehnanie a život naveky.

Prvú septembrovú nedeľu sme u nás privítali zájazd z cirkevného zboru Jur nad Hronom. Už pred ich príchodom sme mohli zažiť silu spoločenstva, keď sme sa spoločne pustili do prípravy na privítanie hostí a videli sme ochotu a nadšenie, s akou naše sestry a bratia všetko pripravovali. Prišlo ich vyše dvadsať. Na službách Božích, ktoré boli venované školskému roku, ich privítal brat dozorca V. Bargár a povedal i krátku históriu zboru.
V kázni slova Božieho sme mohli byť my aj oni povzbudení skrze Jonášov život, veď aj my sa mnohokrát v škole, či už ako učitelia, alebo žiaci, či v práci sa bojíme vyznávať Pána Ježiša, bojíme sa hovoriť o ňom mocnejším ako my a radšej od Neho utekáme. Ale Jonáša Pán Boh zastavil. Záležalo mu na ňom, nechcel, aby sa stratil, preto poslal veľkú rybu a Jonáš sa vrátil k svojmu Bohu a stal sa Jeho svedkom v ďalekom svete. Dúfame, že aj naši učitelia a deti v tom novom školskom roku nebudú utekať od Pána, nebudú sa za Neho hanbiť, ale budú o Ňom svedčiť slovami i životom.
Po službách Božích naši hostia prešli do dcérocirkvi Dubové, kde si prezreli modlitebňu a kde ich domáci pohostili dobrým obedom. Ešte pred rokom si naše zbory cudzie, ale dnes už vieme, že sme bratmi a sestrami a sme jedným spoločenstvom Božích detí.

O týždeň neskôr sa zase náš zbor vybral na návštevu na pre nás neznámy Spiš. Cesta bola dlhá museli sme skoro vstávať, ale vyše 40 ľudí si povedalo, že to stojí za to. Už pred 9.00 hod. sme boli v Spišskej Novej Vsi, kde sme obdivovali krásny veľký evanjelický kostol. Bola práve nedeľa o vďačnosti, a tak sme si vypočuli kázeň domáceho brata farára práve na túto tému. Na príbehu desiatich malomocných sme pochopili, že vďačnosť prichádza tam, kde človek spoznáva svoju biedu, i to, čo pre neho Pán Ježiš urobil, čo pre neho znamená. Len jeden z malomocných spoznal v Pánovi Ježišovi Božieho Syna, len jeden Mu padol k nohám a bol zachránený – nielen z choroby, ale aj z večnej smrti.
Po skončení služieb Božích nám brat farár Jaroslav Matys porozprával históriu spišských evanjelikov a povzbudil nás, že aj neveľká skupinka môže byť požehnaním, ak verne slúži Pánovi Ježišovi. Po pohostení sme opäť sadli do autobusu a šli si pozrieť dominantu Spiša – Spišský hrad. Užili sme si tam prechádzku, výhľad, ale aj trochu strachu pri pohľade na blížiace sa búrkové mraky. Vďaka Pánu Bohu nás to obišlo.
Záver výletu patril Kežmarku – obom jeho krásnym kostolom a zaujímavej histórii. Viac sme nestihli, i keď by sme tam iste mali čo pozerať. Domov sme prišli podvečer, unavení, ale spokojní – veď sme prežili Pánov deň v spoločenstve s bratmi a sestrami, v porozumení a v radosti, že Pán naozaj požehnáva svojich.

-dm- | 29.9.2009

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart