Rozlúčka s duchovným pastierom Vladimírom Šefrankom

V Evanjelickom a. v. kostole v Modre sa 8. apríla 2009 uskutočnila pohrebná rozlúčka s Vladimírom Šefrankom, evanjelickým farárom v. v., ktorého si Pán života a smrti odvolal vo veku 70 rokov. Obetavo slúžil ako farár v Podlužanoch, Opinej a Púchove a istý čas i ako biskupský tajomník VD.

Na pohrebe liturgovali Ľubomír Batka zo Svätého Jura, Lenka Sedláčková z Horných Zeleníc – teda zo zborov, v ktorých Vladimír Šefranko vypomáhal v dôchodkovom veku; ako aj Miroslav Jäger z Vrbového, domáci farár Marián Čop, senior Bratislavského seniorátu Boris Mišina a generálny biskup Miloš Klátik. Piesňou poslúžil modranský ev. spevokol pod vedením Jána Benku.

Brat farár Vladimír Šefranko bol vitálny človek a jeho skon bol nečakaný. Odišiel z časnosti po dokončenej práci v záhradke a náhlom zlyhaní srdca. Brat senior Boris Mišina v súvislosti s touto nestálosťou ľudských síl a neistotou nášho života pripomenul v kázni na text zo Žalmu 116, 1 – 9 tri istoty Božieho dieťaťa: Pánovu blízkosť, Božie zľutovanie a istotu večného života v Ježišovi Kristovi.

Odobierku vykonal a za domáci zbor i Bratislavský seniorát sa so zosnulým rozlúčil brat konsenior Marián Čop.

V mene ECAV na Slovensku poďakoval za službu duchovného pastiera brat generálny biskup Miloš Klátik, ktorý okrem iného povedal: „Lúčime sa s človekom, ktorý sa celý svoj život snažil s Božou pomocou napĺňať povolanie a poslanie, ktoré mu bolo dané od samotného Pána Boha. Bolo to povolanie a služba evanjelického farára. Je to služba krásna a zmysluplná, ale zároveň aj veľmi náročná. Viem, že ju brat farár Vladimír Šefranko vykonával svedomito a s plnou zodpovednosťou pred Pánom Bohom i pred ľuďmi. Patrí mu za to všetko naša vďaka a úcta. /.../ Táto rozlúčka s bratom farárom Vladimírom Šefrankom sa koná v predvečer Zeleného štvrtka, dňa, keďy si pripomenieme ustanovenie sviatosti Večere Pánovej. Vypočujeme si slová Pána Ježiša, ktorý nám dal zasľúbenie: Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň. Myslím si, že slová Pána Ježiša Krista, Jeho obeť, Jeho vyliata krv sa vás, milí pozostalí, ale aj nás všetkých budú dotýkať s novou intenzitou. A uvedomme si, že všetky tie slová zasľúbenia, ktoré som spomenul, platia aj pre toho, ktorý vám je drahý a s ktorým je ťažko sa rozlúčiť, hoci to nie je navždy. Slová Ježiša Krista však nie sú lacnou útechou. Nádej v Neho nikdy nezahanbuje! Tam, kde je On, smrť nie je víťazom, ale porazeným. Preto umrieť spasený Ježišom Kristom je skutočný, nevyčísliteľný a nenahraditeľný zisk.“

Za cirkevné zbory v Opinej a Púchove sa rozlúčili ich zboroví farári Radoslav Grega a Ondrej Rišiaň, za Biskupský úrad VD brat dištriktuálny biskup Slavomír Sabol.

Prirodzene, z časových dôvodov sa nie každý mohol prihovoriť, no už sama početnosť pohrebného zhromaždenia i jeho vekové zloženie hovorili. Boli výpoveďou o vďačnosti zúčastnených za vernú službu brata farára, ktorý svojou horlivosťou, ľudskosťou, srdečnosťou, rozvážnosťou a schopnosťou povzbudzovať iných oslovil mnohých ľudí rozličných generácií a získal všeobecnú úctu a obľubu. Vedel, komu uveril a kam smeruje. Ešte počas života vyslovil prianie, aby na jeho pohrebe bola namiesto kvetinových darov a vencov vykonaná zbierka, ktorej výťažok bude určený na sociálnu prácu. Jeho prianie bolo splnené a výťažok zbierky (1 450,94 €) pri pohrebnej rozlúčke s ním bude venovaný zariadeniu Evanjelickej diakonie Dom na polceste vo Veľkom Slavkove, ktoré pomáha chlapcom z detských domovov zaradiť sa plnohodnotne do života.

Na fotografii V. Šefranko ako prvý sprava.

-šem- | 15.4.2009

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart