Slávnosť posviacky kríža a inštalácia zborového farára

Dňa 23. septembra 2007 prežil CZ ECAV Bratislava radostné chvíle. Najprv o 9.30 hod. vo Veľkom kostole na Panenskej ulice bol bratom konseniorom Mgr. Borisom Mišinom do funkcie zborového farára inštalovaný brat Mgr. Martin Šefranko, ktorý prišiel do Bratislavy z Ružomberka.

Slávnostným kazateľom bol otec inštalovaného brat Mgr. Vladimír Šefranko, ev. a. v. farár v. v. Asistentmi pri inštalácii bola sestra Mgr. Katarína Hudáková seniorka Liptovsko-oravského seniorátu a brat Mgr. Marek Cingeľ, konsenior Liptovsko-oravského seniorátu.

O 12.00 hod. na nádvorí EDS (Evanjelického domu starostlivosti) na Partizánskej ulici sestra seniorka Katarína Hudáková posvätila kríž, ktorý cirkevný zbor po 56 rokoch opäť dal vztýčiť na vežu kaplnky. Sestra seniorka posviacajúcu reč založila na slovách z 1Kor 1, 18 – 19. Jej asistentmi boli brat Mgr. plk. Tomáš Semko, ktorý mal úvodnú liturgiu, brat Mgr. Vladimír Kmošena, zborový farár v Petržalke, ktorý predniesol modlitbu v slovenčine, domáci farár Mgr. Michal Zajden mal nemeckú modlitbu a brat zástupca zborového dozorcu Ján Kerekréty sa pomodlil v maďarčine.
Ako zdôraznil vo svojom príhovore zborový dozorca Ing. Karol Pavlů, tento kríž a veža sú dôkazom širokého srdca, ktorí mali naši bratislavskí evanjelici v minulosti, keď miesto veže Veľkého kostola postavili budovy EDS. A tak právom sú táto veža a kríž, aj keď od kostola vzdialené 900 metrov, neodmysliteľnou súčasťou Veľkého kostola.

Pre našu prácu, ktorú konáme v cirkevnom zbore, bola veľkým povzbudením aj účasť podpredsedu vlády SR pána Dušana Čaploviča, ktorý prišiel, aby spolu s nami prežíval tento náš veľký deň.

Kázeň, ktorá odznela na službách Božích vo Veľkom kostole v Bratislave v 16. nedeľu po Svätej Trojici 23. 9. 2007 pri inštalácii Martina Šefranka za zborového farára


Úvodná modlitba: „Dopraj mi s Tebou prebývať, Kriste Ježiši, radovať sa večne s Tebou v nebeskej ríši. – Amen, amen, drahý Pane, veď ma k večnosti, aby som s Tebou prebýval v stálej radosti.“ (ES 445, 1.6)
Text: „Stále sa radujte, neprestajne sa modlite, za všetko ďakujte, lebo to je vôľa Božia pri vás v Kristovi Ježišovi.“ (1. list Tesalonickým 5, 16 -18)

Apoštol Pavol upozorňuje kresťanov v Tesalonikách – dnes aj nás – na tri dôležité prejavy duchovného života: na radosť, modlitbu a vďačnosť.
(1) Stále sa radujte! Je radosť podstatnou zložkou nášho súčasného života? Máme mnoho dôvodov na radosť? Aké správy denne počúvame? – Istí manželia uzatvorili stávku: bude vo večernom spravodajstve aj dobrá správa? Manželka dúfala, že áno. Muž dobrú správu nečakal. Zdalo sa, že vyhrá on. Správy sa končili informáciou: odborníci našli v jednej sérii konzerv s potravinami zdraviu škodlivé látky. Vyzývajú, aby ste nekonzumovali obsah týchto konzerv. Manželka povedala: „Vyhrala som. Posledná správa bola dobrá. My také konzervy máme...“ Nevieme, či je tento príbeh skutočný; každopádne smutných správ počúvame denne veľmi veľa!
Apoštol radí: Stále sa radujte! Podobná výzva je v Liste Filipským 4, 4: „Radujte sa v Pánovi vždycky!“ Tu je zmysel opravdivej radosti kresťana. Radosť v Pánovi Ježišovi. – Nepodceňujeme ani radosť z časných hodnôt, ktoré sa nám niekedy zdajú samozrejmé. Dieťa sa teší z blízkosti milujúcej matky alebo otca. Žiaci sa tešia z dobrej známky, z pochvaly, keď sa im darí. Potešíme sa z radosti mladých, zaľúbených ľudí, mladých manželov, rodičov. – Avšak dnes počujeme o trvalej radosti v Pánovi.
Ústredným textom Písma svätého je obsah evanjelia (J 3, 16): „Tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ Pán Ježiš dokázal svojou obeťou na kríži najväčšiu lásku. Obsah radostnej zvesti – evanjelia – nás pozýva k životu Božích detí. Nielen v časnosti, ale aj vo večnosti. V súčasnosti sa zameriavame najmä na časné hodnoty. Tie sa môžu veľmi rýchlo stratiť. Radosť zo spoločenstva s nebeským Otcom, s Pánom Ježišom Kristom, s Duchom Svätým má byť trvalá. Posilňuje aj pri rozlúčke človeka s časnosťou, s domácimi a priateľmi.
Známemu kazateľovi slova Božieho povedal raz jeden muž: „Vám je dobre! Vy sa môžete radovať aj na zemi – aj potom.“ Kazateľ mu odpovedal: „A čo v tom bráni Vám?!“ – Radujme sa v Pánovi! Už pri Krste svätom sme sa stali Božími deťmi a chceme nimi ostať.
Chcem zo srdca popriať bratislavskému cirkevnému zboru, Vám, milí bratia a sestry, aby ste navzdory všetkým denným starostiam tvorili radostné spoločenstvo; aby to poznali aj ľudia vo vašom okolí. Radosť zo služby prajeme aj duchovným pastierom a všetkým pracovníkom v zbore – aby ste mali istotu, že „vaša námaha nie je márna v Pánovi.“ (1Kor 15, 58) Ako rodičia a blízki prajeme to aj Tebe, syn Martin, Tvojej manželke i deťom.
(2) Neprestajne sa modlite! Apoštol nehovorí: „Nerobte nič iné, len sa modlite!“ – Ešte v detstve sme sa učili výstižný verš: „Modli sa a pracuj, takhľa múdrosť vraví; zapíš si ju každý do srdca, do hlavy!“ – Práca bez odpočinku, bez modlitby, môže človeka zotročiť. Modliť sa a nepracovať – to by bola pretvárka a nepochopenie poslania, ktoré nám, určil Stvoriteľ. On chce, aby sme pracovali nielen pre seba, či pre úžitok svojich najbližších, ale aj v prospech celku.
Neprestajne sa modlite! – Nezabúdajme na hodnotu modlitby. Nech neprejde ani jeden deň bez úprimnej modlitby. V modlitbe máme krásne spoločenstvo s Pánom Bohom. – Ak sa ľudia nestretávajú a nerozprávajú, odcudzia sa. Bez modlitby sa odcudzíme svojmu Pánovi.
Brat farár Ján Vladimír Hroboň napísal krstnému synovi do modlitebnej knihy: „Syn môj, modli sa každodenne. Ak sa prestaneš modliť, uschne ti viera a ty sa stratíš svojmu Pánovi.“ – Všemohúci večný Boh nám dáva možnosť prihovárať sa Mu kedykoľvek. To je úžasný dar, úžasná možnosť, ale aj úloha. Máme byť rodinou Božích detí. Modlime sa úprimne v našich rodinách a zboroch. Osobný príklad rodičov a starkých má oslovovať aj deti a vnúčatá. Majú poznať hodnotu modlitby a cieľ svojho života: večné spoločenstvo s Pánom Bohom.
V cirkevnom zbore Opiná na východnom Slovensku boli sme v službe 18 rokov. Bola tam pekne rozvinutá vnútromisijná práca. Mali sme ochotných spolupracovníkov, ale aj vzácnych modlitebníkov. Viacerí sa srdečne modlili za úprimnú zvesť slova Božieho, aby brat farár nehlásal svoju múdrosť, ale čisté slovo Božie. Bolo to posilou i povzbudením pre mňa, vtedy kazateľa v strednom veku. – Dnes prosím vás, bratia a sestry, modlite sa vrúcne nielen za seba, za svoje rodiny, ale aj za cirkev – ako rodinu Božích detí. Modlime sa za kazateľov slova Božieho i všetkých pracovníkov v cirkvi. Vás, duchovných pastierov a zborových pracovníkov prosím: modlite sa za svojich bratov a sestry vo viere, proste o Božiu pomoc a požehnanie v službe, ktorú konáte, aby bola naozaj vzácna.
(3) Za všetko ďakujte! Priznáme sa, viac prosíme ako ďakujeme. Úprimná modlitba však má obsahovať nielen prosby, ale aj pokánie, oslavu Boha a vďaku. Len ten, kto ďakuje za Božie dary, vie si ich vážiť a srdečne sa z nich tešiť. Bez vďačnosti by naše modlitby neboli úplné. Nebola by úplná ani radosť z Božieho požehnania. Pri ďakovných modlitbách si uvedomujeme, aký láskavý je Hospodin.
Keď nás Pán Boh obdaril deťmi, prosili sme Ho, aby nám ich pomáhal vychovávať vo viere, láske a poslušnosti. Dnes Mu vrúcne ďakujeme, že vypočul naše prosby. – Vo vyššom veku si viac uvedomujeme, že nežijeme len pre časnosť. Naším cieľom má byť blahoslavený život v nebeskom domove. „Ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeku nevstúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí Ho milujú.“ (1Kor 2, 9) Bratia a sestry, proste nielen za seba, ale aj za svojich drahých, najmä za mladé pokolenie. – Aby sme poznali cieľ nášho putovania, práce i zápasov: večný život. Veríme, že nebudeme zahanbení.
Dary Ducha Svätého, ktoré uvádza v našom texte apoštol Pavol, vzájomne súvisia. –„Stále sa radujte, neprestajne sa modlite, za všetko ďakujte, lebo to je vôľa Božia pri vás v Kristovi Ježišovi.“
Ďakujme svojmu Pánovi, že nám jasne hovorí o cieli nášho bytia, o nebeskom domove. On si raz chce privítať aj nás.
Zakončime slohou z piesne sestry Kristíny Royovej: „Kto otvorí mi bránu, až púť raz skončená? V čích rukách leží vzácna vernosti odmena? Kto vloží ma s plesaním tam – v náruč Otcovu? Ježiš sám, Cesta jasná k večnému domovu.“ (ES 520, 3). Amen.

Vladimír Šefranko, farár v. v.

Kázeň seniorky Liptovsko-oravského seniorátu Kataríny Hudákovej pri posviacka kríža na kaplnke v Bratislave 23. 9. 2007

Milosť vám a pokoj od Boha nášho Otca a od Pána a Spasiteľa Ježiša Krista! Amen.

1K 1, 18 - 25
„Slovo o kríži je totiž bláznovstvom tým čo hynú, ale nám, ktorí dosahujeme spasenie, je mocou Božou. Veď je napísané: Zničím múdrosť múdrych a zmarím rozumnosť rozumných. Kde je múdry? Kde zákonník? Kde mudrlant tohto veku? Či Boh múdrosť sveta neobrátil v bláznovstvo? Keďže svet vlastnou múdrosťou nepoznal Boha v Jeho múdrosti, zaľúbilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom kázania o Kristu: lebo aj Židia znamenia žiadajú, aj Gréci múdrosť hľadajú, my však kážeme ukrižovaného Krista, Židom pohoršenie síce, pohanom bláznovstvo ale povolaným, aj Židom aj Grékom Krista, Božiu moc a Božiu múdrosť. Veď Božie bláznovstvo je múdrejšie ako ľudia a Božia slabosť silnejšia ako ľudia.“

Slávnostné kresťanské zhromaždenie, milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

Stretli sme sa, aby sme posvätili kríž. Kríž, to bolo miesto a nástroj popravy, trestu, spravodlivosti. Pre lepšie pochopenie hrôzy a odpornosti - niečo ako šibenica. Kríž je teda to, čomu sa každý snažil vyhnúť, s čím nechcel spojiť ani len pomyslenie v súvislosti so sebou. Nájsť v kríži niečo pozitívne bolo preto bláznovstvom a pohoršením.
Apoštol Pavel napísal už pred dvomi tisíckami rokov, že slovo o kríži je pre niektorých bláznovstvom, pre niektorých pohoršením.
Keď apoštol Pavel hovorí o kríži, myslí na jeden, a to na kríž Ježiša Krista. Myslí na ukrižovanie Mesiáša – Záchrancu sveta, ktorý potupnou smrťou, opľuvaný, odmietnutý, zradený, napokon zabitý zomrel práve na kríži. Hovorí o Tom, ktorého ľudia odmietli. Ale hovorí o Ňom nie preto, že je mŕtvy, ale preto, že na tom kríži vybojoval víťazstvo nad Diablom, hriechom. Vstal z mŕtvych, takže premohol aj smrť. Slovo o kríži nie je slovom o nástroji popravy, ale o víťazstve Ježiša Krista, ktoré On dáva človeku.
Je ťažké človeku prijať, že cez kríž, cez smrť prichádza víťazstvo. To umožňuje len viera, ktorá sa rodí v pokore srdca uznávajúceho Boží majestát. Viera, ktorá v Duchu Svätom prijíma a vyznáva Ježiša Krista ako Kráľa kráľov a Pána Pánov – ako svojho Pána! V Duchu Svätom, lebo duch človeka chce sám byť Pánom. Tomu je kríž pohoršením a bláznovstvom. V dobe apoštola Pavla a rovnako aj dnes. Pred dvetisíc rokmi aj po nich sa ľudia na kríži Ježiša Krista pohoršovali a pohoršujú. Odmietajú, ba nechcú ho vidieť!
A neostalo to tak len pred dvetisíc rokmi. Aj po nich sa na kríži pohoršovali a pohoršujú. Sú ľudia, ktorí odmietajú kríž. Nechcú, nemôžu ho vidieť. Potvrdením toho je i skutočnosť, že aj v roku 1951 bol kríž ako pohoršenie, ako bláznovstvo odstránený z tejto veže, pretože niekto rozhodol: Preč s ním! Preč! Nie kríž! Iné znamenia a iné osoby boli dôležité, chcejúc sa postaviť na miesto Božie. Nahradiť pravdu. Nebolo sily, aby bol kríž zachránený.
Božie cesty však nie sú naše cesty a On vo svojej rade koná tak, že aj neuveriteľné sa stane skutočnosťou. Božia pravda vždy zvíťazí. Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholným. Darmo zlo vzteká, búri sa, darmo klame, darmo hľadá falošných hrdinov či „otcov národa“! „Len jeden je váš Otec,“ hovorí Písmo. A keď to nevieme, musíme sa to v bolesti – dlhšej či kratšej naučiť!
Po 56 rokoch sa kríž vracia na svoje miesto. Ako znamenie víťazstva. Ako znamenie Božej moci. Lebo je napísané, že Boh zničí múdrosť múdrych a zmarí rozumnosť rozumných. A obráti múdrosť sveta na bláznovstvo. Milí bratia a sestry, keď však dnes je opätovne kríž vztýčený na tejto kaplnke, je to záväzok. Záväzok, že v nej bude znieť slovo kríža. Slovo o tom, ktorý na kríži položil svoj život. To Slovo, ktoré nás obviňuje a usvedčuje zároveň. Slovo, ktoré hovorí o našich hriechoch, o našich zlyhaniach, zbabelstve, pýche, nevere a nedôvere Pánu Bohu, o našej najvnútornejšej biede. Slovo o Tom, ktorý sa k nám hriešnikom priznal. Vzal ich za svoje a spolu s nimi aj smrť na kríži. Z ľudského pohľadu to bolo a je bláznovstvo. Ale Boh vedel, že to bola jediná cesta záchrany. A preto je kríž víťazstvom. Je v Ňom spasenie, je v Ňom nový začiatok, odpustenie, je v Ňom Božia múdrosť a Božia sila. Pre nás. Toto slovo tu musí znieť. Pravidelne pre požehnanie, kvôli záchrane hriešnikov, ktorých svet odmieta, ktorými svet opovrhuje. Kvôli záchrane tých, ktorí nevidia nádej, kvôli tým, ktorí majú strach, kvôli tým, ktorí nevedia ako ďalej. Kvôli tým, ktorí sa boja smrti, ktorí sa trápia pre svoje hriechy. Kvôli nim a ďalším tu musí znieť zvesť o Ukrižovanom Ježišovi Kristovi. Zvesť o tom, že vstal z mŕtvych, žije a má moc, ktorou chce posilniť naše životy. Moc, ktorou nám dáva víťazstvo v každom boji.
Milí bratia a sestry, všeličo ponúka dnešný svet. Zábavu, oddych, šport, spoločnosť. Ale nič z toho nenasýti hladné duše Božích detí. Len Kristovo slovo Kríža je slovom záchrany.
Nech je teda tento kríž znamením, že tu je záchrana a pomoc pre stratených. Nech je pozvánkou k nabratiu živej vody. Nech je požehnaním, v ktorom je víťazstvo. Nech je pripomenutím, že máme brať svoj kríž i kríž svojich blížnych a nasledovať Pána Ježiša Krista, ktorý na kríži za nás zomrel a vstal z mŕtvych. Amen

Katarína Hudáková, seniorka

Michal Zajden | 27.9.2007

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart