Služby Božie v kaplnke Oravského hradu

V rámci hudobného podujatia Dni Juraja Tranovského na Oravskom hrade a projektu Juraj Tranovský – posol piesňovej kultúry sa v hradnej kaplnke Oravského hradu, kde sú uložené aj pozostatky Juraja Turzu, dňa 22. augusta 2010 po 300 rokoch konali služby Božie.

To, že je hudba univerzálnym dorozumievacím jazykom, dnes už nikto z nás nespochybňuje. O to viac hudba duchovná. Prináša do našich sŕdc stíšenie, zamyslenie, pokoru.... Obzvlášť nábožná pieseň. Spája v sebe oslavu Pána slovom i zvukom. Je vlastne spievanou modlitbou. Sprevádzala našich predkov v dobách smutných aj neľahkých, nádej z nej čerpali mnohí, ktorí museli opustiť svoje rodisko i vlasť, ako napríklad Juraj Tranovský.

Juraj Tranovský - prenasledovaný kvôli svojej viere, ktorej sa však nikdy nevzdal. Nezaprel Krista, kvôli spoločenskému prospechu a výhodám. Práve naopak. Usilovne zbieral a hľadal staré piesne, prekladal piesne z nemčiny a latinčiny, sám napísal 90 piesní, a tak v reči, ktorej rozumel aj pospolitý ľud, chválil Jeho meno. Hoci sa často ocitol v putách, vo väzení a exile, nezľakol sa prenasledovania a všade, kde ho okolnosti a prenasledovatelia vyhnali, šíril svojím životom a prácou posolstvo pravej podstaty reformácie.

Život a dielo Juraja Tranovského je späté aj s Oravským hradom, kde bol tri roky v službách Gašpara Ilešháziho. Oravské múzeum sa preto rozhodlo bližšie predstaviť túto osobnosť našej evanjelickej histórie. Vznikol projekt cezhraničnej spolupráce medzi Oravským múzeom a Múzeom Těšínska v Českom Tešíne, kde sa Juraj Tranovský narodil. Názov projektu Juraj Tranovský – posol piesňovej kultúry je viac ako symbolický. Pieseň prekračuje všetky hranice. V priestore aj v čase. Jej posolstvu možno porozumieť aj bez slov, no ak je navyše v jazyku našich predkov, zostáva zapísaná nielen na papieri, ale aj v mysli a srdci.

V rámci hudobného podujatia Dni Juraja Tranovského na Oravskom hrade a projektu Juraj Tranovský – posol piesňovej kultúry sa v hradnej kaplnke Oravského hradu, kde sú uložené aj pozostatky Juraja Turzu, dňa 22. augusta 2010 konali služby Božie.

Tieto služby Božie mali neopísateľnú atmosféru. Po vyše 300 rokoch od posledných evanjelických služieb Božích v kaplnke, kde sú uložené pozostatky Juraja Turzu, cez slová kázne brata farára Rastislava Stančeka rezonovali myšlienky, ktoré boli Tranovského krédom.

Počúvať slovo Božie na mieste, kde zaznievalo z úst samotného Juraja Tranovského, spievať piesne, ktoré sa vďaka jeho túžbe dať evanjelickému ľudu to, čo mu tak veľmi chýbalo, zachovali a šírili prostredníctvom Cithary sanctorum z generácie na generáciu ako vzácne dedičstvo, bolo nezabudnuteľným zážitkom. Juraja Tranovského často nazývajú slovanským Lutherom. Preto, keď sa nádvorím hradu, ktorý vďaka jeho polohe a opevneniu nepriatelia nikdy nedobyli, rozliehali tóny a slová evanjelickej hymny Hrad prepevný, nejednému zo zúčastnených prebehol po chrbte mráz, zovrelo hrdlo, či vohnalo slzy do očí.

Veríme, že toto stretnutie nebolo posledné a my budeme mať aj v budúcnosti príležitosť zažiť neopakovateľné chvíle pri slove Božom, obklopení predmetmi pripomínajúcimi dobu a ľudí, ktorí reformačné myšlienky prijali a šírili. Aj prostredníctvom takého posla, akým bola pieseň.

Na spoločnej fotografii: Mgr. Rastislav Stanček, PaedDr. Mária Jagnešáková a PaedDr. Zbyšek Ondřeka, garanti projektu

Foto: -id-

Ivana Dubovská | 27.9.2010

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart