V Novej Dubnici bol posvätený nový kostol

V deň posviacky novopostaveného kostola v 19. potrojičnú nedeľu 14. októbra 2012 sa splnili dávne sny a túžby evanjelikov v Novej Dubnici. V tomto prostredí sa tak vyplnila medzera po desaťročia chýbajúcom rozmere sakrálneho priestoru.

Slávnostné služby Božie boli zamerané na zvesť Božieho slova (povedal Mgr. Igor Mišina, emeritný biskup) a posviacačnú reč Mgr. Slavomíra Sabola, biskupa VD ECAV.

V liturgickej časti sa podieľali Mgr. D. Cina, riaditeľ BÚ VD, Mgr. J. Havrila, senior TUS, Mgr. Ing. J. Balocký, riaditeľ úradu EPS v OS, Mgr. O. Rišiaň, farár v Púchove a zároveň administrátor CZ Košeca, a domáci farár v. v. Mgr. O. Peťkovský. Kantorskú službu na patričnej úrovni konal Mgr. M. Petrula, farár – riaditeľ úradu EPS MV, a miestny spevokol viedla Mgr. Z. Peťkovská, kaplánka v. v. V radoch pozvaných hostí boli dozorca VD Ing. Ján Brozman, seniorálny dozorca TUS Ing. J. Križan, niekdajší farár v Košeci Mgr. M. Blaho, senior v. v., ako aj primátor Novej Dubnice Ing. Peter Marušinec a ďalší traja bývalí (prakticky všetci porevoluční) primátori. V hudobnej časti, okrem vyššie spomenutých, výrazne prispeli cirkevný spevokol z Púchova a dychovka z Vrboviec.

Pozornosť upútal i príspevok farára Ondreja Peťkovského, ktorý roky svojej služby spolu s manželkou v CZ Košeca venoval aj výstavbe tohto stánku Božieho. V ňom okrem iného povedal:

„Nová Dubnica, podobne ako v päťdesiatych rokoch mnohé ďalšie novopostavené mestá a sídliská v našej krajine, za celé desaťročia totality nemala primerané priestory pre cirkevné a náboženské aktivity. Bolo to i preto, lebo sa z pôvodných plánov architektu Jiřího Krohu, ktoré krátko po 2. svetovej vojne vo svojom pražskom ateliéri tvoril pre plánovanú výstavbu úplne nového mestečka, jednoducho pri samotnej výstavbe mesta vypustili stavby kostolov, katolíckych i evanjelického (i židovskej synagógy). Na príčine bol náhly „pofebruárový“ zvrat a nové ideologické smerovanie spoločnosti, ktoré nemalo pochopenia pre budovanie sakrálnych objektov.
Hoci tu na strednom Považí v malebnej Ilavskej kotline, vyrástlo jedno z najkrajších miest Slovenska, socialistická výstavba uplynulých desaťročí predsa zanechala viditeľné stopy vo všetkých oblastiach. Výchova detí a mládeže bola zameraná proti cirkvi a náboženstvu. Napriek tomu, tak ako v iných prostrediach, aj tu žilo mnoho ľudí túžiacich po duchovných istotách, po hlbšom náboženskom živote a svojom vlastnom bohoslužobnom stánku.
Príslušníci evanjelickej cirkvi navštevovali bohoslužby v Dubnici n/V, Trenč. Tepliciach a i. Po zmene pomerov v rokoch deväťdesiatych sa občas zišli aj v samotnej Novej Dubnici. Najčastejšie to bolo v Požiarnej zbrojnici a naposledy v priestoroch nepoužívanej Materskej školy (dec. 2003 – okt. 2005). Od novembra 2005 po dohode s farnosťou rímskokatolíckej cirkvi sa pravidelné evanjelické služby Božie konali (až do minulej nedele, bezmála plných 7 rokov) v ich novom pastoračnom stredisku. Takýto veľkorysý prejav ekumenického spolužitia bol možný len vďaka pochopeniu a ochote zo strany správcov r. k. farnosti a patričných biskupských úradov (v Nitre a potom v Žiline), ako i vedeniu mesta, ktoré primerane podporovalo spoluprácu cirkví.
Príchodom manželov Peťkovských do CZ v Košeci (2004/2005) sa najväčšou výzvou akosi spontánne stala roky odkladaná a nedoriešená otázka výstavby kostola v Novej Dubnici. Táto myšlienka tu bola živá i predtým, od chvíle, ako bol za symbolickú cenu získaný od mesta Nová Dubnica pozemok pre novostavbu kostola a koncom roka 1996 aj s náležitou okázalosťou a ohlasom (za prítomnosti gen. biskupa Dr. J. Filu a gen. biskupa v. v. P. Uhorskaia) aj „posvätený“. S výstavbou kostola sa pre rôzne príčiny počas celého desaťročia ani len nezačalo... a tým nádeje cirkevníkov v Novej Dubnici postupne chladli a klesali.
V roku 2005 sme sa ocitli pred závažnou otázkou: Je ešte vôbec reálne uvažovať o stavbe kostola v Novej Dubnici? Postaviť kostol v ktoromkoľvek prostredí a v akejkoľvek dobe je vždy veľmi náročné. Dá sa ešte vôbec v tejto veci nájsť nejaké riešenie? Po krátkom čase sa ukázalo, že áno. Tentoraz rozhodlo to, že sa práve v tomto čase a na tomto mieste našla v srdciach ľudí okrem silnej túžby i veľká láska a ochota podporiť také bohumilé dielo, ako je stavba vlastného kostola. Že bol 14. októbra 2012 evanjelický kostol v N. Dubnici posvätený a odovzdaný k službe, je predovšetkým vďaka láske, ochote a obetavosti domácich viery, ako aj vďaka priateľom a dobrodincom doma i v zahraničí.
Pri stavbe tohto svätostánku sme pamätali, že má slúžiť na chválu a česť Trojjediného Pána Boha a na vzdelávanie Božieho ľudu slovom Božím. V projekte kostola (Ing. arch. Jaroslav Hrenák) a najmä hlavný projektant Ing. Pavol Trunek, zdôrazňuje myšlienku, aby tento náš evanjelický kostol bol vo svojej podstate jednoduchý a čistý, ako je čistý a jednoduchý odkaz Ježišovho evanjelia. Okrem toho mal snahu aby architektonicky vhodne zapadol i do daného prostredia. A to sa podľa všetkého aj podarilo. V projekte nášho kostola je nenásilným spôsobom zdôraznená evanjelicko-reformačná myšlienka, keď stavba má podobu otvorenej knihy – Biblie, a to najprv v pôdoryse a potom i v pohľade z prednej strany. Táto jednoduchá sakrálna stavba je vybavená i priestormi pre prácu s rôznymi vekovými skupinami. Je tu miesto vyhradené na bohoslužobné, ale aj iné stretávania a podujatia, ktoré môžu plniť ešte i sociálnu a spoločensko-kultúrnu funkciu. Návrh interiéru, najmä oltárnej časti, urobil v r. 2010 Ing. arch. Ondrej Mrlian z Hýb.
Stavebné práce od výkopu základov v r. 2008 až po zhotovenie hrubej stavby, strechy a časti vonkajšej omietky r. 2009, konali stavební robotníci pod vedením Mariána Blašku z firmy Rastislava Böhma z Novej Dubnice ako aj iní stavbári a dodávatelia. Kríž na vežu zhotovil a daroval Ing. Jozef Matušík, zo Žiliny. Vnútorné priečky, omietky, vonk. dlažbu, úpravu okolia a ďalšie práce (2010 – 2012) robili stavebníci fy Ladislava Kojdu z Oravskej Lesnej. Pri zhotovení inštalácií a dokončovacích prácach sa podieľala dalšia desiatka dodávateľov.
Výdavky na nový k o s t o l v Novej Dubnici nepresiahli pôvodný rozpočet. Po dokončenie hrubej stavby v r. 2008/2009 dosiahli 102.295,27 eur. Na ďalšie stavebné práce vrátane dokončovacích (v rokoch 2010-2012) sme vynaložili vyše 93-tisíc, spolu 195.352,80 eur. Sponzorsky sme prijali v podobe materiálu a prác okolo 25-30.000 eur a cirkevníci odpracovali brigádnicky niekoľko tisíc hodín.
S vďačnosťou sme počas výstavby prijali hodnotnú zahraničnú pomoc, ktorá z celkových fin. nákladov tvorí zhruba polovicu. Túto nám poskytli partnerské cirk. organizácie z Nemecka (Hilfe für Osteuropa, GAW a Martin-Luther-Bund) a v pozoruhodnej výške aj dary zaslané Rudolfom Šušaníkom z Toronta, Kanada.“


Prítomným, ako aj všetkým, ktorí sa akoukoľvek formou pričinili o výstavbu kostola, vyberanými slovami sa poďakovala kurátorka dcérocirkvi Nová Dubnica sestra Božena Rusnáková. Sama patrila do skupiny pri kostole najviac angažovaných (popri Božene Böhmovej, manželoch Bogárových a mnohých ďalších).

Krásnym záverom bolo zasadenie „stromu reformácie“ (č. 034) za účasti vyše dvesto prítomných. Aj spoločný obed hostí a domácich sa niesol v celkovom duchu tejto pamätnej slávnosti.

Ondrej Peťkovský, ev. a. v. farár v. v. | 15.10.2012

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart