Vo Svätoplukove spomínali

Prvú novembrovú nedeľu sme si v kostole v Svätoplukove pripomenuli 150. výročie narodenia a 70. výročie úmrtia jedného z našich najvýznamnejších zborových farárov – Ladislava Novomestského.

Ladislav Novomestský u nás pracoval na Božej vinici takmer 40 rokov. Početnú rodinu jeho potomkov v kostole privítal brat dozorca V. Štourač, ktorý ich poprosil, aby si zaspomínali na starého otca. Rodina so sebou priniesla životopisné texty a fotografie, ktoré sme umiestnili na našu nástenku.
Domáci brat farár P. Paluga zameral svoju kázeň na slová antifóny 66: „Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali slovo Božie – a napodobňujme ich vieru!“ Po kázni prečítal životopis L. Novomestského.

Brat farár Ladislav Novomestský (1859 – 1939) prišiel do Šalgova, dnes Svätoplukovo, v roku 1889 a pod jeho vedením sa CZ z roka na rok duchovne a hmotne vzmáhal. Po finančnú pomoc vycestoval k luteránom do Nemecka. Bol v obci nielen farárom, ale do roku 1909 aj učiteľom. Na jeho pokyn sa sem po 1. svetovej vojne prisťahovalo niekoľko evanjelických rodín zo severného Slovenska, ktorým sprostredkoval kúpu poľa, a tak im zabezpečil živobytie. V jeho srdci horel plameň nevšednej lásky k najbiednejším a činorodo im pomáhal. Tak zakúpil role, z ktorých spolufinancovali modranský sirotinec.
Ladislav Novomestský bol aj literárne činný. Napísal napr. diela „Čo hatí Slováky?“, „Slovenčina (úvaha o spisovnom jazyku slovenskom)“ a v povojnovom období biblicky ladený text „Prečo nie k mieru vierou? – Raz žijeme – milujme sa!“. Táto posledná veta bola jeho krédom, ktoré dal vymaľovať aj na priečelie budovy starej fary.

Zo spomienok vnúčat:
- Tu v tejto prvej priečnej lavici sme sedávali, a keďže sme nevedeli ešte nábožné piesne spievať, otvárali sme iba ústa. - Na starej fare bola veľká pec a piekol sa tam chutný, teplý chlebík.
- Dedovo krédo ,,Raz žijeme – milujme sa!“ sa tu v Šalgove začalo ujímať ako vzájomný pozdrav evanjelikov.
- Dedo bol veľký obdivovateľ L. N. Tolstoja. Tak trochu sa mu výzorom aj podobal. V nedeľu popoludní sme na fare čítavali z Biblie aj z románu ,,Vojna a mier“.

Niekedy sa nám zdá, akoby tí dávno zosnulí ľudia žili už vo veľmi vzdialenej minulosti. Ale to vzájomné prepojenie minulosti na prítomnosť sme si uvedomili, keď vnuci farára L. Novomestského sedeli medzi nami v kostole a slovom a textami svedčili o viere i činorodom živote ich starého otca. Uvedomovali sme si kontinuitu odovzdávania štafety viery, aj keď jeho vnuk Ladislav Novomestský precíteným hlasom z nášho chóru spieval na Dvořákovu melódiu ,,Hospodin jest muj pastýř...“

V. Štourač, zborový dozorca  | 6.12.2009

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart