Výnimočná slávnosť v Lubine

23. nedeľa po Sv. Trojici bola pre veriacich lubinského cirkevného zboru zvláštna a výnimočná: uplynulo 225 rokov, ako si naši predkovia po rokoch prenasledovania a schádzania sa v provizórnych podmienkach postavili chrám Boží.

Chrám Boží mohol byť vybudovaný na základe Tolerančného patentu cisára Jozefa II. Ako potomkovia predchádzajúcich generácií sme v pokore prišli, aby sme Pánu Bohu poďakovali za vieru, lásku, pracovitosť a obetavosť tých, ktorí chrám Boží postavili, zveľaďovali i udržiavali.

Do dejín evanjelickej cirkvi sa zapísal lubinský chrám aj tým, že sa v ňom konala 18. októbra 1871 prvá pastorálna konferencia. Zvolal ju vtedajší senior Nitrianskeho seniorátu Ján Trokan. Ako povedal J. M. Hurban – zvolal ju do Lubiny, bašty evanjelikov augsburského vyznania so silným vieroučným a tolerančným jadrom potomkov pobelohorských exulantov. Lubinskí cirkevníci tak poskytli ochranu dvanástim kňazom podjavorinsko-podbradlianskeho kraja, ktorí odolávali maďarským cirkevným kruhom.

Zvesťou Božieho slova (R 10, 12 – 17) biskup ZD Milan Krivda uistil veriacich, že tak ako v minulosti, aj dnes sa Pán verne stará o svoju cirkev. Ako? Slobodne môžeme čítať i počúvať Jeho slovo, prostredníctvom ktorého vzbudzuje v ľudských srdciach vieru. Kto vo viere toto slovo prijíma, tomu je zasľúbené spasenie. Vyzval veriacich, aby tak ako ich predkovia aj oni si budovali vieru v srdciach a zveľaďovali aj to hmotné, ktoré predkovia v minulosti s Božou pomocou postavili a o všetko sa napriek ťažkým podmienkam, v ktorých v tej dobe žili, s láskou starali.

Pri tejto príležitosti zborová farárka a seniorka POS Eva Juríková posvätila nové nádoby k Večeri Pánovej. Zdôraznila, že rovnako ako potrebujeme telesný pokrm, aby sme mohli žiť telesne, tak k duchovnému životu potrebujeme prijímať duchovný pokrm. Ním je slovo Božie a sviatosti. Sviatosť Večere Pánovej slúži k nášmu spaseniu. Napriek mnohým našim zlyhaniam Pán Boh sa nás nevzdáva, je s nami, záleží Mu na nás, a preto by sme Jeho milosť, ktorú nám vo sviatosti Večere Pánovej ponúka, nemali brať ľahkovážne.

O bohatej histórii CZ informovala sestra Oľga Hrabovská, ktorá zároveň pripomenula aj pôsobenie desiatich lubinských kňazov, ktorí boli veľkým prínosom a požehnaním pre tunajší ľud (Samuel Buth, Juraj Bobok, Juraj Holuby, Gustáv Holuby, Peter Boor, Gustáv Zoch, Hugo Hanes, Ľudovít Vajdička, Pavel Radoš a Eva Juríková).

Historickou udalosťou bolo aj požehnanie zrenovovanej Postily, ktorú obci darovala pani Zlata Zahradníková. Táto vzácna kniha – Postylla druhého dílu, aneb Vejkladové a Kázaní... r. 1601 – je dielom evanjelického farára Martina Filadelfa Zámrského. Na 650-tich stranách poskytuje kázne a výklady kázní s pohľadom na vtedajšiu dobu. Takýchto vzácnych kníh je na Slovensku sedem; naša je ôsma a tretia najstaršia v poradí. Do Lubiny ju priniesli pravdepodobne českí exulanti, ktorí v Lubine v druhej polovici 17. stor. našli svoj domov.

Na službách Božích sa zúčastnili aj veriaci z partnerského CZ Modra-Kráľová. Sestra farárka Sidonia Horňanová sa prihovorila zhromaždeniu slovami 122. žalmu (v. 1) a zaželala Lubinčanom, aby aj v budúcnosti s radosťou prichádzali do tohto Božieho domu, boli jednotní a v ich srdciach prebýval pokoj. V liturgii poslúžili bratia farári Ján Baláž a Milan Kubík.

Príležitostnú báseň pani učiteľky Dariny Fajnorovej predniesla malá Lubinčanka Kristínka Mlynárová. Slávnosť umocnili aj piesne v podaní zborového spevokolu a husľová skladba koncertného majstra Miroslava Potfaja.

V cirkevnom zbore sa za obdobie 225 rokov stalo veľa významných udalostí. Všetky hovoria o viere a náboženskom presvedčení ľudu žijúceho tu, pod malebnou Javorinou. Kiežby slová nad vchodom do kostola: „Poďme do domu Hospodinovho“ a srdcia zvonov, ktoré sa ozývajú z veže, zvolávali všetky srdcia k tomu, aby sme tak ako naši predkovia spoznávali v tomto chráme Božom svoju hriešnosť, a zároveň nachádzali aj Božiu milosť.

Milan Golány, zborový dozorca | 19.11.2009

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart