Zborové dni 2007 v Spišskej Novej Vsi

Zborové dni v CZ Spišská Nová Ves sa uskutočnil 15. – 16. septembra 2007. V sobotu sa konalo stretnutie spišskonovoveských evanjelikov na Čingove a v nedeľu slávnostné služby Božie slávnosť pri príležitosti ukončenia ďalšej etapy rekonštrukcie a zároveň 211. výročia posvätenia evanjelického chrámu Božieho v Spišskej Novej Vsi. Slávnostným kazateľom bol generálny biskup ECAV Miloš Klátik.

Prvá časť podujatia sa uskutočnila na Čingove v Slovenskom raji. Tohto roku sme medzi nami s radosťou privítali spevokol z cirkevného zboru z Merníka. Slovom Božím na úvod stretnutia poslúžil zborový farár Jaroslav Matys.
Stabilnou časťou našich zborových dní je šport a kotlíkový guláš. Sily si tentoraz vo "vodnom volejbale" zmerali družstvá zo Spišskej Novej Vsi a Merníka. Po chutnom guláši sa niektorí odobrali na prechádzku do Slovenského raja, zatiaľ čo ostatní zotrvali v spoločných rozhovoroch a iných aktivitách, a tak prežili pekné chvíle.
Podvečer, po nácviku oboch spevokolov na nedeľné slávnostné služby Božie, sa všetci odobrali na faru, kde bola spoločná grilovačka a pohostenie. Pri speve a modlitbách sme ukončili krásny spoločný deň.

V nedeľu 16. septembra sa konala milá slávnosť pri príležitosti ukončenia ďalšej etapy rekonštrukcie kostola a zároveň 211. výročia posvätenia evanjelického chrámu Božieho v Spišskej Novej Vsi. Na slávnostných službách Božích spojených s Večerou Pánovou sa zúčastnili mnohí pozvaní hostia z vedenia mesta Spišská Nová Ves na čele s primátorom Jánom Volným, ďalej hlavná architektka Magdaléna Janovská a predstavitelia firiem, ktoré sa podieľali na rekonštrukcii kostola.
Slávnostným kazateľom bol generálny biskup ECAV Miloš Klátik (text kázne pozri nižšie). Liturgovali Jaroslav Matys – domáci zborový farár, zborový kaplán Peter Klein, farárka v Iliašovciach Erika Hajníková, farárka vo Švábovciach Zuzana Vaľovská a farár z Merníka Peter Soták.
Služby Božie obohatili svojím spevom spojené spevokoly z Merníka a domáceho cirkevného zboru, ako aj organový a trúbkový sprievod pri speve.
Na záver slávnostných služieb Božích zaznela evanjelická hymna Hrad prepevný.

Z kázne gen. biskupa Miloša Klátika v Ev. a. v. chráme Božom v Spišskej Novej Vsi


J 4, 20 – 24: „Naši otcovia vzývali Boha na tomto vrchu, ale vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde treba vzývať Boha. Odpovedal jej Ježiš: Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme nebudete vzývať Otca. Vy vzývate, čo nepoznáte; my vzývame, čo poznáme; lebo spasenie je zo Židov. Ale prichádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú vzývať Otca v duchu a v pravda; veď aj Otec takýchto ctiteľov chce mať. Boh je duch a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v pravde. Amen.

/.../ Veriaceho kresťana viažu k chrámu Božiemu tie najkrajšie spomienky na dary Ducha Božieho, ktoré tu prijal, na chvíle spoločenstva s Pánom Ježišom Kristom i spoločenstva bratov a sestier vo viere. Preto aj dnešný sviatok, dnešná nedeľa je krásnym a radostným sviatkom pre celý váš cirkevný zbor. Na základe prečítaného evanjelia Ježiša Krista sa pýtame:

1. Na čo je tento chrám Boží určený? Je určený na to, aby sme v ňom poznávali Pána Boha.
Naši predkovia vedeli, že aj vtedy, keď veria v Pána Boha, potrebujú chrám Boží, aby sa v ňom v poznaní Pána Boha, Jeho svätej vôle, zdokonaľovali, rástli, duchovne budovali, oni aj vy, ich potomkovia. Pána Boha najlepšie poznávame z Písma Svätého, zo zákona, z prorokov, z evanjelia Ježiša Krista a z listov apoštolov. Bez Božieho slova by sme nepoznali lásku Pána Ježiša a Božiu milosť.
/.../ Zvestovaním evanjelia Ježiša Krista aj my sme mali a máme možnosť poznávať bohatstvo Božej lásky, múdrosti a milosti. Sme však prístupní, ochotní počúvať Pána Ježiša? Máme na Neho čas? Pán sa chcel a chce sa s nami stále stretávať vo svojom slove, chce nám odpovedať na naše otázky a problémy, chce nám pomáhať správne riešiť naše životné situácie, chce nás posilňovať Božou milosťou vo sviatostiach. Neviem presne, ako je to vo vašom cirkevnom zbore, ale, žiaľ, mnohí z členov našich zborov netúžia využiť ani aspoň nedele a sviatky na počúvanie slova Božieho, zabudli na Pána Ježiša, prerušili zväzky lásky s Ním, zabudli na svoje konfirmačné sľuby, na modlitby, nepristupujú k sviatosti Večere Pánovej. Neradujú sa z toho, keď ich voláte do chrámu Božieho ako žalmista, keď mu hovorili: „Poďme do domu Hospodinovho.“ (122, 1) Skôr sa mračia a urážajú, ako sa vôbec odvážite volať ich na služby Božie, alebo sa len ironicky usmejú. Nepoznajú a nechcú poznať duchovné dary Božej lásky. Poznajú len svetské, telesné žiadosti a vrchol všetkého vidia v hmotnom zabezpečení, v blahobyte, peniazoch a majetkoch. To však v chráme Božom nenájdu ani nedostanú. Ale možné je, že to naše volanie na služby Božie, na stretnutia s Pánom Ježišom Kristom, že svedectvo o tom, čo pre nás znamená Pán Ježiš, zostane im zapísané niekde v podvedomí, a keď prídu dni, „v ktorých nebudú mať zaľúbenie“, dni utrpenia, dni Božieho volania k pokániu, vtedy im poslúži to, čo sme im povedali.
/.../ Využime každú príležitosť na lepšie poznávanie Pána Boha a Jeho svätej vôle s nami aj s týmto svetom. Tí, ktorí každú nedeľu či sviatok prichádzajú na služby Božie, nech v tom vytrvajú; tí, ktorí prichádzajú len na výročné sviatky, nech sa polepšia, aby sme sa tu, pri prameni vody života, stretávali s naším Pánom Ježišom Kristom tak, ako sa s Ním stretla žena Samaritánka pri Jákobovej studni. Nech je On, náš Pán, každý deň túžbou nášho srdca a potrebou nášho života!

2. Na čo je tento chrám Boží určený? Je určený to, aby sme sa v ňom k Pánu Bohu úprimne modlili.
V chráme Božom, na službách Božích Pán Boh nám slúži svojím Slovom a sviatosťami, aby sme v Ňom poznávali svojho večného, všemocného, spravodlivého Boha a starostlivého a láskavého nebeského Otca. Okrem tejto služby je chrám určený i na to, aby sme sa v ňom modlili.
/.../ Pán Ježiš nás dnes učí, že jedinou podmienkou modlitby je, aby sme „vzývali Otca v duchu a v pravde“. /.../ Modliť sa máme tak, ako máme milovať Pána Boha: z celého srdca, z celej mysle, z celej sily. Pri modlitbe máme byť vierou úplne oddaní Pánu Bohu, úplne pripútaní k nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi. /.../ Pán Ježiš nás dnes učí, aby naše modlitby neboli bezduché, neúprimné, bezmyšlienkovité. Také modlitby Otec nebeský nevypočuje. Preto sa modlievajme tu, v chráme Božom i doma, v rodine, s deťmi „v duchu a v pravde“. Pán nám hovorí, že jeho „Otec chce mať takých ctiteľov“.
My ľudia svojimi modlitbami nezväčšíme slávu Božiu; ani ju nezmenšíme svojou ľahostajnosťou a rúhaním sa. Tak ako tento chrám Boží a všetky chrámy, ktoré sú na svete, tak aj modlitby potrebujeme my, ľudia. Potrebujeme ich na to, aby sme našli duchovnú oporu, istotu v Bohu, odpustenie a pokoj svedomia, silu a múdrosť k životným zápasom a radosť zo spasenia v Pánovi Ježišovi Kristovi...
Mnoho všelijakých modlitieb odznelo za 211 rokov v tomto chráme Božom. Iste mnohé boli úprimné, v duchu a v pravde a nebeský Otec ich vypočul: zachránil, pomohol, požehnal, posilnil, uspokojil i potešil modlitebníkov. Kiež by aj naše modlitby pribudli k tým opravdivým, vrúcim modlitbám, kiež by cez ne prišlo do vášho zboru i celej našej Evanjelickej a. v. cirkvi duchovné prebudenie!
Pánu Bohu je posvätený tento chrám. Pánu Bohu nech je posvätený aj život tých, ktorí chodia do tohto domu Božieho, domu modlitieb. Nech aj ľud, ktorý sa tu zhromažďuje, je Božím ľudom! Amen.

Peter Klein, kaplán v Spišskej Novej Vsi | 2.10.2007

späť na kategóriu


Grafické spracovanie:Ladislav Menyhart